Keď hrali minulý rok v Žiline, na chvíľu sme sa stretli na druhý deň v synagóge. Ukazáli sme im rekonštrukciu aj kresby Dana Perjovského na stenách. Fotili sa s nimi. Dohodli sme sa, že ďalší rok budú hrať pod vysokou kupolou. Korben Dallas, ktorí sa opäť vydávajú na turné s českými Zrní.

koncert
piatok 23. 10. 2015, 20:00

Korben Dallas tvoria Ing.arch Juraj Benetin, architekt, gitarista a spevák, JUDr. Lukáš Fila PhD, basgitarista, textár a novinár (zástupca šéfredaktora Denníka N), a Ozo Igor Guttler, bubeník, kapela vznikla v roku 2010. Jej debutový album Pekné cesty (2011), ktorý vznikol ako živá nahrávka z koncertu, bol nominovaný na Radio_Head Awards v kategórii album roka – cena kritikov.Výraznejšie sa presadili s druhým albumom Karnevalová vrana (2013), natočili klipy k trom skladbám (Otec, Zlatý jeleň a Beh) a na Radio_Head Awards 2013 získali ceny za najlepší album, singel a najlepšiu koncertnú kapelu. V októbri 2014 skupina vydala tretí album Banská Bystrica. Vystúpili na slovenských a českých festivaloch ako Pohoda, Colours of Ostrava, Rock for People alebo Grape. Radi spolupracujú aj s inými hudobníkmi a skupinami. S Janou Kirschner nahrali pieseň Spolu, v projekte Korben Dallas Symphony hrajú v sprievode Štátneho komorného orchestra Žilina. Najviac koncertov odohrali s českou kapelou Zrní, s ktorou hrajú aj aktuálne turné. Zrní je z Kladna – “něžný artbrut, kladenskej uhelnej zen”. S albumom Soundtrack ke konci světa (2012) získali cenu Anděl pre objav roka, najnovší album Následuj kojota vyšiel minulý rok.

Predpredaj lístkov beží na predpredaj.sk aj na ticketportal.sk alebo si môžete lístok kúpiť osobne na Stanici Žilina-Záriečie alebo v galérii Plusmínusnula.

Pamätáte si to video z minulého roku, kedy do Novej synagógy prišli desiatky ľudí a začali spievať, až z toho behal mráz po chrbte?

sobota 10. 10. 2015, 15.30, Mariánske námestie a Nová synagóga
koncert v rámci medzinádného festivalu zborového umenia

V rámci tohto ročníka festivalu speváckych zborov Voce Magna môžete prísť popoludní do mesta a vypočuť si spoločné spievanie všetkých zborov z festivalu. Začnú na Mariánskom námestí a potom budú pokračovať do synagógy. Celý program a hlavné koncerty festivalu, ktorý v Žiline od 7. do 10. októbra 2015 organizuje Žilinský miešaný zbor, nájdete na stránke www.vocemagna.sk.

Vstup na koncert v synagóge je voľný.

Ak si chcete pripomenúť video z minulého roku, tu je: https://www.youtube.com/watch?v=qxH-XahP078

Po úspešnej slovenskej premiére projektu Changing Parts, za osobnej prítomnosti skladateľa Philipa Glassa, pripravuje súbor Cluster Ensemble veľké slovenské turné.

koncert
piatok 25. 9. 2015, 19.00

Cluster Ensemble vystúpi v zložení:

Ivan Šiller – artistic director, elektrický organ;
Fero Király – intermedia director, elektrický organ;
Zuzana Biščáková – elektrický organ;
Nikolaj Nikitin – ten a soprán saxofón;
Branislav Dugovič – klarinet a basklarinet;
Martin Adámek – klarinet;
Veronika Vitázková – flauta;
Lenka Novosedlíková – marimba;
Jakub Pišek – programovanie, vídžejing

Glassovu skladbu Music with Changing Parts doplní vizuálna zložka v réžii Jakuba Pišeka, ktorý pracuje naživo s video materiálom tanečného konceptu Petry Fornayovej.

V tanečnom video-materiáli účinkujú: Petra Fornayová, Daniel Raček, Radoslav Piovarči, Soňa Ferienčíková, Jana Tereková a Barbora Janáková

http://cluster-ensemble.com/

Vstupné v predpredaji: 5,00 / 3,00 € (dospelí / študenti)
Na mieste: 6,00 / 4,00 €
Rezervácia vstupeniek: rezervacie@stanica.sk, 0948 344 606
Rezervované vstupenky je potrebné si vyzdvihnúť najneskôr 15 minút pred začiatkom podujatia, v opačnom prípade budú uvoľnené do predaja. Ďakujeme za pochopenie.

V novembri vyrážajú na svoje prvé spoločné turné slovenské legendy Bez ladu a skladu a Para. Na desiatich koncertoch na Slovensku a dvoch v Čechách sa predstavia šiestim tisícom fanúšikov. Spoločný dvojkoncert bude aj narodeninovým darčekom – Para si tento rok pripomína svoje 20-te výročie založenia a Bez ladu a skladu slávia okrúhlu 30-tku.

koncert
piatok 13. 11. 2015, 19.00

Skupina Bez ladu a skladu vznikla v roku 1985 ako projekt spolužiakov trenčianskeho gymnázia a ihneď po svojom objavení na koncertných pódiách sa stala senzáciou hudobnej scény. Svojím prejavom, ktorý nabúral dovtedy existujúce klišé československej hudobnej tvorby, koncertným nasadením a metaforickými textami dokázali veľmi citlivo a s nadhľadom popisovať náš život z iného uhla. Hudobní odborníci a návštevníci koncertov si ich zamilovali od prvého momentu. Prispel k tomu nemalou mierou aj vekový priemer skupiny. Spevák Michal Kaščák mal v dobe vzniku kapely len 13 rokov. Prvé vystúpenie na pražskom Rockfeste z nich spravilo alternatívnu skupinu č.1 vo vtedajšom Československu. Ich texty a hudobný prejav sa od prvého momentu stali terčom cenzorov, ktorí pre ideologickú nevhodnosť zakázali aj zhudobnený text zo šlabikára : Anča kráča, auto fičí !!! Z obavy o nevhodný nárast popularity a ovplyvňovanie ľudí im bolo znemožnené vystúpiť na koncerte v bratislavskom PKO spoločne s Pražským výběrom a zákazy potom postihli aj ich mnohé ďalšie plánované koncerty. Skupina ich má napriek tomu na svojom konte stovky, či už v bývalom Československu, ale aj vo Francúzsku a Poľsku. V roku 2009 ju americký denník The New York Times zaradil medzi „skupiny, ktoré prispeli k pádu železnej opony“ v štátoch bývalého komunistického režimu a jej členov nazval „hudobníkmi, ktorí vyčnievali spoza železnej opony“.
Hlavným poznávacím atribútom kapely sa stala ich originálna hudba, využívajúca rytmus a minimalistické (často i kakofonické) hudobné postupy spolu s invenčnými metaforickými textami. Skupina od prvých momentov zaujala aj svojou štýlovou vizážou (čierne obleky, biele košele, úzke čierne kravaty, biele ponožky a nepostrádateľné čierne okuliare). Na svojom konte majú tri štúdiové albumy (Xmetov, Horúce hlavy, Iba raz), niekoľko neoficiálnych záznamov zo živých vystúpení a jedno DVD (8505).

Skupina Para začala písať svoju históriu v roku 1995 v bratislavských garážach a trvalo pár rokov a pár vydaných demo nosičov, kým sa jej podarilo presadiť do širšieho, nielen bratislavského, povedomia. Za prelomový možno považovať rok 1998, kedy sa na poste speváka kapely objavil Lasky a kapela zároveň odohrala aj prvé koncerty mimo Bratislavu. Počas svojej dvadsaťročnej existencie si kapela vybudovala svojský a nezameniteľný hudobný štýl, ich pesničky sú na prvé počutie ľahko rozpoznateľné a sú označované za ,,silné, s civilnými textami a silnými refrénmi, ktoré sa ľahko pamätajú a na koncertoch s obľubou skandujú“. To v spojení s ich dravým nasadením z nich robí jednu z najobľúbenejších koncertných kapiel súčasnej slovenskej hudobnej scény. Pravidelne koncertujú na celom území Slovenska a nevyhýbajú sa ani malým klubom, kde sa im dostáva od fanúšikov najväčšej odozvy. Momentálne vystupujú v zložení Tomáš Šedivý – Lasky (spev), Matúš Vallo (basgitara), Juraj Marikovič – Medveď (gitara), Oliver Sadovský (perkusie, elektronika), Daniel Buzinkay (bicie). Súhra, zaujímavé využívanie nástrojového obsadenia a v neposlednom rade ich radosť z hry samotnej a z komunikácie s publikom – to sú ich hlavné zbrane. K obľúbeným fanúšikovským akciám patria aj ich spoločné vystúpenia s interpretmi ako sú Jana Kirchner, AMO, Lavagance, Hex, Puding pani Elvisovej, Billy Barman či Sendreiovci. Koncom minulého roka absolvovali desiatku vypredaných koncertov na turné po Slovensku so skupinou Le Payaco. Doteraz vydali celkovo šesť radových albumov (Veci začnú fungovať, 1234, Brutálna zostava, Para, Povstanie, Menšina) a dve koncertné DVD ( Live At Babylon, Menšina Live). Ich najúspešnejším albumom sa stal album Brutálna zostava s pesničkou Keď ťa stretnem. K ďalším hitom skupiny patria pesničky Otec, Abstinent, Postavím ti dom, Ako najlepšie viem, Doma dobre, Prezident či Kruhy do vody. Ich DVD Live At Babylon dosiahlo na platinovú priečku v predajnosti. Sú pravidelnými účastníkmi letných festivalov Pohoda, Grape, Žákovic Open a v rámci klubovej scény úspešne koncertujú na celom území Slovenska.

Prvých pár lístkov za uvádzaciu cenu 10eur sme predali už v júni, ďalšie v cene 12eur si môžete kúpiť v predpredaji na Stanici Žilina-Záriečie, v galérii Plusmínusnula alebo v kníhkupectve Artforum, alebo online na www.drhorak.sk a na www.ticketportal.sk.

Pozrite si videá:

https://www.youtube.com/watch?v=zTQXKoqM5nk

https://www.youtube.com/watch?v=lQvbg_qieK4

https://www.youtube.com/watch?v=HEcz0ebrtmI

Pressburger klezmer band, ktorý patrí medzi popredné skupiny v rámci world music v Európe, pripravil ďalší hudobno-tanečný multikultúrny projekt s geografickým zameraním – tento rok predstavuje fúziu folklóru menšín žijúcich na severnom Slovensku pokračujúc smerom na sever do Poľska, Bieloruska, Ruska až do Baltu s klezmerom (ľudovou hudbou východoeurópskych Židov).

koncert
piatok 30. 10. 2015, 19.00

Projekt nadväzuje na predchádzajúce mimoriadne úspešné projekty Východ! a Juh!, ktorý sme uviedli v Žiline pred rokom (na Stanici Žilina-Záriečie).

V sólistických tanečných úlohách sa predstaví člen Credance Filip Takáč a sólistka Lúčnice Linda Luptáková. Na hudobnom spracovanísa podieľal podieľal známy slovenský skladateľ a spracovateľ folklóru Peter Jantoščiak a členovia kapely:
Ivana Ecetová (sólový spev), Snežana Jović-Werner (akordeón, sólový spev), Andrej Werner (husle, vokály), Miro Lago (klarinet, vokály), Valér Miko (klavír, vokály), Samo Alexander (kontrabas, sólový spev),
Jano Oriško (bicie, perkusie).

Bratislavské hudobné zoskupenie Pressburger klezmer band sa od svojho založenia v roku 1995 inšpiruje emotívnou a tanečnou hudbou zo strednej a východnej Európy známou ako klezmer. Hudobný „kokteil“ je podmanivo namiešaný zo židovskej, z balkánskej a orientálnej hudby, ako aj zo slovenského a cigánskeho folklóru – ale aj jazzu, rocku, reggae a latino. Majú za sebou stovky koncertov na Slovensku, v Európe i zámorí, ktoré prinášajú podmanivú interpretáciu známych i zabudnutých piesní predovšetkým v jazyku jidiš, ale aj v slovenčine, angličtine a balkánskych jazykoch. Nahrali šesť albumov a majú za sebou aj mnoho spoluprác na filmových, divadelných a iných projektoch. Posledné CD kapely Tants mit mir!, na ktorom sa kapela predstavila spolu s vynikajúcimi zahraničnými hudobníkmi, získalo cenu Radio_head award 2012 za najlepší album roka v kategórii Worldmusic/Folk. V týchto dňoch intenzívne pracujú na novom albume, ktorým na jeseň tohto roku oslávi Pressburger klezmer band svoje dvadsiate narodeniny.

Lístky v predpredaji kúpite na Stanici Žilina-Záriečie (rezervacie@stanica.sk) a v galérii Plusmínusnula.
Predpredaj 5,00 eur/ na mieste 7,00eur.

www.klezmer.sk

Radovan Čerevka pracuje s informáciami z médií, najmä s tými o vojne. Vyrába objekty a inštalácie, ale aj akvarely, koláže a kresby, kde rekonštruuje a manipuluje jednotlivé vojnové konflikty. V jeho dielach je kus chlapčenskej hravosti, provokatívnosti, ale aj aktivizmu. V najnovšom projekte posúva pojem modelárstva a ešte bezprostrednejšie kombinuje mediálne obrazy a klasické zátišia do subjektívnych diorám.

Vernisáž vo štvrtok 24. 9. 2015 o 18.00, výstava potrvá do ± 30. 10. 2015.

Chlapčenská hra s vojačikmi. To bolo to prvé, čo ma napadlo, keď som videla inštaláciu Radovana Čerevku ako jedného z finalistov Ceny Oskára Čepana ešte v roku 2005 v Galérii mesta Bratislavy. Radovan Čerevka sa teda hrá s malými figúrkami vojakov, ale aj presnými modelmi vojenskej techniky. Modelárstvo tu však nie je použité len ako prostriedok, spätne sa k nemu vracia aj ako k jednej z tém jeho diel. Hromadí modelárske mriežky, alebo ich otláča do plastickej hmoty a tento nový predmet odlieva. Vzniká takmer archetypálna tabuľka, ktorá by sa kľudne mohla objaviť aj vo vitríne vedľa tabuliek s klinovým písmom. Len doba a témy odkazov sa trochu zmenili.

Ďalšou významnou zložkou Čerevkovej tvorby sú médiá. Jeho výjavy rekonštruujú mediálne obrazy a správy, a to správy z rôznych dátumov a miest. Pôvodne desivé výjavy sa premieňajú na modelárske krajiny a zátišia, ktoré sa svojím výrazom približujú podivným výjavom v stálych expozíciách historických múzeí lokálneho významu. Odkazy však nezostávajú len pri rekonštrukcii konkrétnych udalostí. Často sú v nich materializované aj schémy a infografiky, vypožičané zo správ, ktoré sa prelínajú s ďalšími vrstvami objektov. Postmodernú skladačku predmetov a významov jeho zátiší dopĺňajú originálne predmety a suveníry z krajín otvorených konfliktov. Burky ako pohoria a historická pokrývka hlavy ako odkaz na koloniálnu minulosť. A to všetko poskladané do pochybných celkov a diorám.

Radovan Čerevka (*1980, Košice) je etablovaný slovenský výtvarný umelec pôsobiaci v Košiciach. Študoval v Ateliéri slobodnej kreativity 3D profesora Juraja Bartusza na Katedre výtvarných umení a intermédií, Fakulta Umení TU Košice, kde od roku 2009 pôsobí ako asistent. Interné doktorandské štúdium absolvoval na Katedre intermédií a multimédií VŠVU v Bratislave, kde v roku 2014 aj habilitoval. Je členom umeleckej skupiny Kassaboys a spoluzakladateľom Make Up Gallery v Košiciach.

www.cerevka.sk

Txt: Katarína Gatialová

obrazok

Trivjednom je zoskupenie troch dizajnérok – Sylvie Jokelovej, Silvie Lovasovej a Ľubice Segečovej, ktoré svoje individuálne aktivity občasne prerušia spoluprácou ako trivjednom. Vyštudovali Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave s rôznym zameraním (šperk, produktový dizajn a grafický dizajn). Ako trivjednom sa sústreďujú na 3d objekty, produkty a priestorové inštalácie.

Galéria Plusmínusnula
Vernisáž v piatok 6. 11. 2015 o 18.00, výstava potrvá do ± 4. 12. 2015

Snažíme sa o dôslednosť. Nemáme predvolené kľúčové slová, ktorými by sa naše realizácie mali riadiť, ale vždy keď sa niečím zaoberáme, robíme to naplno a do dôsledkov. V prípade inštalácie v galérii ± 0,0 sme sa pozreli na stôl ako funkčný objekt, ktorého základom je rovina. Plocha, ktorú považujeme za rovnú pokiaľ ju nepodrobíme meraniu. Takmer vždy je to ± rovina. V našom prípade je to doska stola, vzťahujúca sa k miestu, kde je stôl inštalovaný. Práve “tu a teraz” bude možné dívať sa na rovinu bez odchýlky.

Trivjednom / The Level
We strive for consistency. We do not have any keywords by default that would be followed in our realisations, but whenever we deal with something we do it fully and we make it to the last consequences. In the case of the installation for ± 0,0 Gallery we looked at a table as a functional object which is based on a plain level. The surface to be considered fl at until it is a subject of a measurement. Almost always it is ± plain. In our case it is a table slab related to the place where it is installed. Just “here and now” one can see the level without a deviation.
Trivjednom is a coalition of three designers. Sylvia Jokelová, Silvia Lovasová and Ľubica Segečová at times suspend their individual activities for common cooperation under Trivjednom. They all graduated at Academy of Fine Arts and
Design in Bratislava, with diff erent specialization (studio of jewel, product design and graphic design). As Trivjednom they focus at 3D objects, products and spatial installations.

www.jokelova.sk

www.silvalovasova.sk

www.segecova.sk

“Mojou ambíciou je, aby človek zastal, rozmýšľal nad tým, čo vidí a prečo by to mohlo byť zaujímavé. Trpezlivosť ma učí umeniu.” (Juraj Gábor)

A našou ambíciou bolo Jurajovi pomôcť, a pomáhali sme 3 mesiace mu stavať 18-metrový drevený objekt Zrakovej pyramídy na kopci nad obcou Súľov. Aj vďaka vašej pomoci a darom, sa to podarilo a v sobotu 21. novembra 2015 sme pokrstili hotové dielo. Ešte dorobíme bleskozvod a nepremokavú strechu, tak stále môžete do konca novembra prispieť na  www.startlab.sk/zrakovapyramida. Ďakujeme.

Juraj Gábor (1985) je výtvarník, absolvent VŠVU v Bratislave, víťaz Ceny Igora Kalného 2012, ktorú uďeľuje Krajská galéria umenia v Zlíne. Objekt Zraková pyramída bol súčasťou jeho sólovej výstavy s názvom Dívka před domem v tej istej galérii na jeseň v roku 2014, na ktorej spolupracovala aj Nová synagóga (či Stanica, skrátka my).

V galérii
Objekt s názvom Zraková pyramída je na začiatku spojený s videom. Fyzické prežívanie pohľadu do krajiny, aj tak by sa dal nazvať jeho prístup k videozáznamu krajiny. Juraj si vyberá obrazový výsek okolia, a za úlohu si dáva celú hodinu stáť a v ruke udržať kameru s týmto jediným pohľadom. Divák len ťažko pochopí fyzický zážitok, spojený s procesom hodinového natáčania. No nestabilnosť výsledného záznamu mu o pocitoch človeka s kamerou, a jeho postupnej únave, dávajú aspoň tušiť.

V druhom kroku vzniku diela nastáva racionálna analýza pohľadu do krajiny. V tradícii renesančných autorov a nimi vynájdenej úbežníkovej perspektívy (tzv. zraková pyramída) Gábor zhmotňuje fyzický priestor, ktorý sa nachádza v zábere kamery. V galérii vzniká trojrozmerný objekt (3D zraková pyramída), ktorý ohraničuje priestor pohľadu a stáva sa zároveň premietacou miestnosťou výsledného videa, hodinového záznamu krajiny. Divák má možnosť vstúpiť do premietacieho priestoru a tým vstúpiť aj do výhľadu autora s kamerou, stať sa súčasťou výsledného obrazu.

V krajine
V poslednom kroku (teraz v Súľove) sa z diela vytráca pôvodná video-projekcia. Juraj Gábor vyberá jediný statický pohľad do otvorenej krajiny, kde umiestňuje svoj drevený objekt. Objekt rámuje jediný (reálny) výhľad, stáva sa monumentom v krajine a pre krajinu. To bolo prvé, čo nás napadlo, keď sme videli jeho výstavu pred rokom v Zlíne – že toto dielo potrebuje svoju reálnu krajinu, kde bude stáť, minimálne na pár rokov. Aj za cenu, že bude len slúžiť ako núdzový turistický prístrešok.

Spolu s Jurajom sme teda chceli dať tento rok 18-metrovému objektu ďalší život a tak sme sa ho snažili naozaj umiestniť do reálnej krajiny. Našli sme lúku-kopec nad Súľovom, dedinou s dobrým a otvoreným starostom. A stavali sme. Náš kolega Robo Blaško sformoval tím statikov a stavbárov, ktorí sa podujali na túto úlohu. Sami by sme to nezvládli, ide o jednu z najväčším realizácií vo verejnom priestore v našom okolí, najviac s minimálnym rozpočtom.

Zbierka
Ako už veľakrát (na Stanici aj v Synagóge), opäť sme sa raz prerátali a v nadšení si uviazali na krk väčší projekt, než na aký máme peniaze, kapacity i čas. Ale povedzte sami – neboli by ste z tohto 18-metrového dreveného objektu nadšení, keby ste ho mohli postaviť v krajine nad Súľovom ako netradičnú vyhliadku?

Získali sme 3-tisíc eur od ministerstva kultúry a niečo naviac z grantu Nadácie Erste. A pustili sme sa do práce. Veriac, že to spoločne zvládneme, však objekt už bol minulý rok vystavený v galérii a stačí nám ho znovu postaviť. A potom to prišlo – statika a prísne normy, dodatočné kovové konštrukcie, zváranie, ochranné nátery, žeriavy a posilňovanie základov. To všetko na kopci, kde sa ledva dá vyjsť traktorom. A blížila sa zima.

Podarilo sa nám získať podporu, ale dvojnásobne menšiu oproti plánu, bohužiaľ. Sám autor Juraj Gábor prispel zo svojho, väčšina ľudí (vrátane projektantov a inžinierov) pomáhala dobrovoľnícky, Jurajov otec robil bezplatne stavebný dozor, starosta požičal obecnú elektrickú centrálu a náradie, miestni nám pomáhali vyvážať materiál na domácich traktoroch, …

Nevzdali sme to a dokončili dielo ešte pred zimou. Aj vďaka vašim darom – ešte stále sa môžete zapojiť, prispieť cez jednoduchú aplikáciu na startlab.sk/zrakovapyramida a získať napríklad originálne tričko alebo serigrafiu s motívom od Juraja Gábora. 

A dobrý pocit, že ste pomohli veľkej veci, na ktorú sme bez vás malí. V sobotu 21. novembra 2015 sme spolu s účastníkmi autobusového výletu (kunstbusu) a ďalšími, ktorí prišli po vlastnej osi, otvorili pyramídu verejnosti. Nie je úplne hotová, ale väčšina je za nami – ešte dokončíme izoláciu strechy a bleskozvod. Budeme radi, ak nájdete do Súľova cestu a pozriete si objekt sami. A najmä (orezaný) výhľad z neho. Z centra obce nasledujte modrú značku alebo sa opýtajte miestnych.

A 6. decembra 2015 potom pozývame na Jurajovu výstavu Práve teraz v našej galérii Plusmínusnula.

Ďakujeme za podporu a pomoc:
Jurajovmu otcovi Jánovi Gáborovi (stavbyvedúci), Obci Súľov – Hradná (špeciálne starostovi Jaroslavovi Bušfymu), architektovi Michalovi Pulmanovi, Igorovi Babiakovi (Periférne centrá), statikom Ondrejovi Markovi (2021 architekti) a Štefanovi Halvoňovi, kováčovi a zámočníkovi Ladislavovi Staňovi, firme Kontrakting (poradenstvo), Petrovi Marcišovi, Dušanovi Hrobárovi a Štefanovi Danišovi, ktorí stavbu dotiahli do úspešného konca.

Zraková pyramída, otvorenie v Súľove, 21. 11. 2015:

Zraková pyramída, inštalácia v Krajskej galérii výtvarného umenia v Zlíne, 2014:

Stavba Zrakovej pyramídy v Súľove (september – november 2015):

Ďalšie fotografie nájdete na našom Flickri.

Ak nám chcete ešte pomôcť, do konca novembra beží zbierka na startlab.sk/zrakovapyramida – ďakujeme!

Jesenný výlet kunstbusom na trase Žilina – Súľov – Nováky (Laskár) vás zoberie na objavovanie krajiny a zásahov do nej. Dvaja umelci, ktorí sa kedysi stretli na VŠVU ako učiteľ a žiak, pripravili nezávisle na sebe a na rozličných miestach dve diela, ktoré vytvárajú most medzi krajinou a objektom v nej. A preto sa ponúkla príležitosť spojiť ich v jednom autobusovom zájazde.

sobota 21. 11. 2015, 12.00 – 22.00

Vyrážame o 12.00 od Stanice Žilina-Záriečie a máme dve zastávky – ciele nášho výletu:

Súľov: Juraj Gábor – Zraková pyramída
Na počiatku bol pohľad do krajiny nepokojným ľudským okom, potom vznikol hodinový záznam tohto pohľadu kamerou držanou v ruke. 18-metrový drevený objekt vytvoril priestor pre projekciu záznamu v galérii. Na konci zostane len ten objekt, Zraková pyramída, formujúca ľudský pohľad, umiestnená naspäť v krajine nad dedinou Súľov.

Nováky (Laskár): Anton Čierny – 281539 m2 ad acta
Novácky tábor (pri časti Laskár) pre svoje pôsobenie v rokoch 1941 – 51 (Židovský pracovný a koncentračný tábor, povojnový Sústreďovací a odsunový tábor pre vysťahovanie Nemcov a Tábor nútených prác počas stalinizmu), je dnes považovaný za jedno z najväčších perzekučných zariadení v histórii Slovenska. Na mieste túto temnú históriu už nič nepripomína. Zámerom je iniciovať akcie, ktoré uchovajú miesto v trvalej pamäti ako „permanentný pamätník”.

Súčasťou výletu je okrem stretnutia s autoromi a osobnej prezentácie ich diel vo verejnom priestore aj koncert učiteľského spevokolu Rozkvet, spoločná večera a premietanie filmu Boxer a smrť v Novákoch. 

Program výletu (ak by ste sa chceli pridať po vlastnej osi):

12.00 Stanica Žilina Záriečie
odchod Autobusu Žilina – Súľov-Hradná

13.15 Súľov – Hradná
Juraj Gábor – Zraková pyramída
oficiálne otvorenie inštalácie

14.30 odchod Súľov – Laskár
počas cesty – Ivan Jurica – poznámky k situácii

16.30 miesto bývalého pracovného tábora Nováky
Anton Čierny, zmiešaný zbor prievidzkých učiteľov Rozkvet, obyvatelia obce Koš – 281539 m2 ad acta

17.15 Pizzeria Šenk, Cigeľ
Spoločná večera

18.00 Kultúrny dom Cigeľ
projekcia filmu + úvod do miesta
Boxer a smrť – Peter Solan / ČSSR / 1962 / 102 min

20.15 Cigeľ, kultúrny dom
odchod autobusu Cigeľ – Žilina

Svoje miesto v autobuse si rezervujte emailom na rezervacie@stanica.sk.

“Cestovné” je 15eur (vrátane večere a kina) a zaplatíte ho online na www.startlab.sk/zrakovapyramida -prispejete tak do crowdfundingovej zbierky na Zrakovú pyramídu, na ktorej už druhý mesiac pracujeme v Súľove a bohužiaľ nám došli prostriedky a nemôžeme nechať celú realizáciu na umelcovi. Ďakujeme!

Za spoluprácu a podporu ďakujeme obciam Súľov – Hradná, Koš a Cigeľ.

Za finančnú podporu ďakujeme:

Zraková pyramída Juraja Gábora v Súľove sa v súčasnosti stavia a viac sa dočítate v článku tu >.

Novácky tábor – akcia Antona Čierneho 281539m2 ad acta:

Poznáte ten príbeh Zrakovej pyramídy Juraja Gábora – odišla z galérie do krajiny. Zostane na kopci v Súľove, ale jej autor sa vracia naspäť do galérie…

Galéria Plusmínusnula
Vernisáž v nedeľu 6. 12. 2015 o 18.00, výstava potrvá do ± 8. 1. 2016

Na kopci nad Súľovom vznikla Zraková pyramída – monumentálny drevený objekt výtvarníka Juraja Gábora. A paralelne s ním vzniká v galérii Plusmínusnula jeho myšlienkové zázemie. Komponované zátišia. Materiál, nepoužitý na stavbe v Súľove. Obrazce z túh penteliek v doske pantografu, kde vznikal návrh objektu, ako analógia k jedinému, no napriek tomu premenlivému pohľadu do krajiny.

Juraj Gábor: Bez názvu, scan obrazu zo série dvoch malieb čínskym tušom na papieri, 41 x 24 cm, Soul, Južná Kórea, 2013

Viac ako 100 predajcov sa prestrieda pod kupolou Novej synagógy počas dva dni trvajúceho Malého trhu.

predvianočný jarmok v Novej synagóge
sobota a nedeľa 12. – 13. decembra 2015, 10.00 – 17.00

Bude tu všetko. Jedlo, pitie, zábava a hlavne možnosť nakúpiť originálne vianočné darčeky. Rezervujte si celý víkend.

Ponuku trhovníkov sledujte na udalosti na facebooku.

Erik má v garáži neporiadok, ale dokáže si tam oddýchnuť. Je mediálny umelec a 3D animátor, no k tomu prvému sa nerád priznáva. V minulosti vymýšľal komplikované hi-tech projekty a bojoval s ich chybami, dnes sa uspokojí s vecami takými, aké sú.

Galéria Plusmínusnula, otváracie hodiny 12.00 – 17.00 v pracovné dni.
Vernisáž vo štvrtok 14. 1. 2016 o 18.00, výstava potrvá do ± 5. 2. 2016.

Erik, samozrejme, žiadnu garáž nemá. Je to metafora pre miesto, kde sa môže skryť a uzavrieť do vlastného sveta. Dielňa s nepotrebnými vecami, ktoré človek ešte niekedy určite využije. Môže tam ležať napríklad niekoľko desiatok pokazených neóniek. Keď nefunguje jedna neónka, lezie to na nervy a je treba sa jej rýchlo zbaviť. Spektakulárne prostredie z množstva neuroticky blikajúcich neónových trubíc je však o niečom inom. Štartéry sa zo všetkých síl snažia, no znovu a znovu sa im nedarí a trubice zhasínajú. Čo sa dá tiež pochopiť ako metafora, napríklad pre neúspešné umelecké pokusy alebo celý životný príbeh. Otázka sebareflexie Erika Bartoša zostáva otvorená. A nakoniec, práve inštalácia Analógový zen môže znamenať zmierenie. Akceptáciu reálneho stavu vecí a udalostí. Po rokoch zápasu s problémami digitálnych technológií využíva Bartoš jednoduchú analógovú chybu bežného predmetu, a z tejto chyby ťaží maximum. Výsledok stojí za to. Príďte si do jeho garáže oddýchnuť aj vy.
Erik Bartoš (1984) je absolvent ateliéru Michala Murina na Akadémii umení v Banskej Bystrici. Vo svojej tvorbe využíva prvok interaktivity, modeluje v 3D, pracuje s animáciou alebo senzorickými systémami. Jeho diela sú veľmi jednoduché, no zároveň dokážu vyjadriť univerzálne životné problémy, prírodné zákony a všehomíro.

http://erikbartos.com/

Kurátorka: Katarína Gatialová

Erik Bartoš / Analog Zen

There is a mess in Erik Bartoš’ garage yet it is a place where he can relax. He is a media artist and a 3D animator but the first he hates to admit. He used to invent complicated hi-tech projects in the past and fought with their problems, today he is satisfied with things as they are.

Of course, Erik has no garage. It is a metaphor for a place where he can hide in his own world. A workshop with unnecessary things that one will certainly use one day. Fox example, it could be several dozens of broken neon lights. It is annoying when a neon tube stops working and one needs to get rid of it quickly. However, a spectacular environment consisting of many tubes, neurotically flashing, is another story. Starters keep trying hard, but their attempts to turn on the tubes fail repeatedly. That can also be understood as a metaphor for unsuccessful artistic attempts or a whole life story. The question of Erik’s introspection in this work remains open. Finally, the installation Analog Zen could be understood as a reconciliation. An acceptance of the real state of things and events. After long years of a struggle with digital technology and its challenges, Bartoš uses simple analog error of an everyday object. The result is worth it. Come to relax in his garage, too.

Erik Bartoš (1984) graduated from Academy of Fine Arts in Banská Bystrica at the studio of Michal Murin. In his work, he uses the element of interactivity, 3D modelling, he works with animation and sensoric systems. His works are simple but they can express universal life challenges, natural laws and universum at the same time.

Rozhovor našich kolegov – filozofa (otázky tučným písmom) s architektom (odpovede normálnym písmom) – vyšiel v časopise Flash Art Czech & Slovak Edition, číslo 36, volúm VII, v septembri 2015. Odvtedy už snáď uplynul dostatočný čas, aby sme nekazili predaj tohto tlačeného periodika tým, že zverejníme kúsok jeho obsahu online na našom webe.

Je rozloženie okien na budove záležitosťou dizajnu alebo architektúry?

Záleží od toho, či rozlišuješ dizajn a architektúru, alebo to spolu s väčšinou západného sveta vnímaš len ako rôzne prejavy uvedomelej tvorivej činnosti. V tomto zmysle ja nerozlišujem ani medzi architektúrou a urbanizmom. Napriek rozličnej mierke, priestorovej aj časovej, je možné voči nim zaujať rovnaký postoj. A čo sa týka okien – niekedy je ich rozloženie na budove záležitosťou náhody. To sa stalo aj nám nedávno v Novej synagóge. Pri jednej z posledných návštev stavby sa nám podarilo odhaliť dve zaslepené okná, ktoré boli doteraz skryté pod omietkou. Vďaka patrí Janovi Gašparovičovi, ktorý nás prehovoril, aby sme unavení nešli na kávu, ale pozreli si ešte čerstvo odhalenú stenu za rohom. O pár hodín neskôr by tam už bol nový základ omietky, ktorý by ich spoľahlivo opäť uzavrel.

Ak nebudeme rozlišovať, tak by sme napríklad o človeku, čo nechal zamurovať tie dve okná, mohli tvrdiť, že Behrensovi kompletne zničil architektúru. To chceme? Alebo povieme, že existovali zrejme dobré dôvody, prečo tých okien bolo presne toľko, no podstatné je, že tie vznikali celkom inak než rozhodnutia o tom, ako posadiť stavbu a ako bude vyzerať.

Nemyslím si, že rozhodnutia o umiestnení okien, ich veľkosti a tvare, vznikali celkom inak, ako tie o osadení stavby a o tom, ako bude vyzerať. Priamo to s tým súvisí. Neviem, kam tým mieriš. Behrensova synagóga bola prestavaná v 50-tych rokoch na divadlo, čo sa prejavilo hlavne v interiéri, kde došlo k zásadným dispozičným zmenám. Zamurované okná sú dôsledkom týchto zmien. Ak ideme rozlišovať medzi tým, čo bolo dôležitejšie, respektíve deštrukčnejšie pre Behrensa, tak to boli určite zásahy do celkovej priestorovej organizácie a charakteru objektu, vrátane zmeny jeho pôvodnej východo–západnej orientácie. Dve zaslepené okná sú v tomto kontexte detail.

Mierim k tomu, či môže architektúra začínať od okien?

V princípe môže. Ak je okno hlavným motívom, nosnou ideou. Na druhej strane, ak uvažujeme nad oknom, alebo otvorom, musíme mať najprv niečo, do čoho ho môžeme vyrezať, teda stenu. Pier Vittorio Aureli vo svojej knihe The Possibility of an Absolute Architecture tvrdí, že podstatou architektúry je oddeľovať a byť oddelenou. Premýšľanie o architektúre ako o hranici, o vymedzení, je blízke aj mne a nášmu štúdiu. Ak máme jasno v tom, kde stenu postaviť, môžeme zvažovať, aké má mať vlastnosti, či bude priepustná a ak áno, do akej miery. Tak môže vzniknúť okno.

O týchto dvoch viac než 50 rokov nikto nevedel, prečo je lepšie ich tam dať späť?

Pre nové využitie objektu majú vyslovene funkčný význam. Tie okná výrazne napomôžu osvetleniu západnej chodby, ktorá vedie priamo k vstupu do výstavných priestorov. Z pohľadu prezentácie pamiatky zase dotvárajú kompletnú informáciu o pôvodnom členení fasády.

Tvoja historka odkazom na kávu ako alternatívu pôsobí skôr ako malichernosť, no nejde tu skôr o historický objav? Hotová legenda o dvoch dierach do Behrensa.

Neviem, nech si to každý vykladá ako chce. Na tej stene sa to dalo predpokladať a my sme iba mali šťastie, že nám to neušlo.

Ako by sa malo pri rekonštrukciách pracovať s argumentom “pôvodného stavu”?

Opatrne. Je to stále sa opakujúca a pálčivá otázka, na ktorú neexistuje jasná odpoveď. Mnohí považujú “pôvodný stav” za ideál, niečo, čo je bez diskusie nutné vrátiť späť, lebo len tak je to správne. Často tak hrozí skresľovanie a prikrášľovanie skutočnosti, ktoré môžu končiť gýčom. Stavby v sebe však často zahŕňajú rôzne historické nánosy, ktoré dokumentujú zmeny v ich živote. Synagóga bola počas svojej existencie upravená na divadlo, neskôr na aulu vysokej školy, chvíľu fungovala ako kino a teraz tam ideme robiť kunsthalle (pozn. – v čase vzniku tohto rozhovoru sme ešte používali toto slovo). Ten dom to všetko zvládne bez väčších problémov. Adaptabilita Behrensovej synagógy je podľa mňa jednou z jej najúžasnejších, ale súčasne najprehliadanejších vlastností. Myslím, že v záujme zachovania autenticity je potrebné hľadať spôsoby, ako zachytiť a odprezentovať jej bohatú pamäť.

Pri rekonštrukciách, ktoré chcú byť vernou kópiou pôvodného stavu si podľa mňa zamieňame nástroj s dôvodmi, pre ktoré si niečo pripomíname.

Vždy to záleží od toho, čo si chceme pripomenúť a to zas súvisí s tým, kým sa cítime byť, alebo kým by sme chceli byť. Tak si vyberáme, čo si chceme pamätať. Verejný priestor je dobrým príkladom pre sledovanie selektívnosti historickej pamäte. Mení sa spolu s ideológiou. Sochy sa premiestňujú alebo rovno vyhadzujú do vzduchu, Márie Terézie sa vracajú na “svoje” miesto.

Pripomínať si pritom môžeme veci ale tiež mechanizmy. Na čo z tvojej rekonštrukcie Behrensovej synagógy by si chcel, aby sa nezabudlo?

Návrh rekonštrukcie sa počas piatich rokov oboznamovania sa so synagógou postupne vyvíjal. Od extenzívneho obsadenia priestorov synagógy, cez jeho postupné odhmotňovanie až po úplné vylúčenie ďalšieho trvalého vstupu. Iste, budú nutné niektoré menšie úpravy, ale došlo nám, že všetká podstatná architektúra tam už je. Prichádzame s návrhom sezónnej architektúry súvisiacej s kurátorským programom. Raz to môže byť stena, rozdeľujúca výstavnú halu napoly, inokedy sekvencia malých miestností, alebo kruhová miestnosť bez rohov. Takto sa bude priestor synagógy stále meniť. Nebude to klasická výstavná architektúra pre každú výstavu, ale nebude to ani fixná priestorová schéma. Bude to niečo medzi tým. A sme späť pri autenticite, pre nás a našu dobu to znamená dočasnosť, provizórnosť, nestabilitu a zmenu. Taký je aj návrh, nebude mať jasne uchopiteľnú formu. Na zapamätanie teda ostane len princíp, rozdelenie objektu na to, čo ostáva permanentné a to, čo je nestále.

Adaptácia podľa princípu pol na pol?

Princíp pol na pol s pracovným názvom half white uplatňujeme v povrchoch a farebnosti výstavných priestorov. Stáli sme pred zásadnou otázkou, ako ďaleko zájsť s reštaurovaním farebnosti interiéru. Kompletná obnova pôvodnej, pre Behrensa typicky expresívnej výmaľby by ovládla priestor a podstatne obmedzila možnosti nového využitia objektu. Rozhodli sme sa pre radikálne rozdelenie výstavnej haly na dve polovice. Horná, vrátane kupoly, bude postupne zreštaurovaná v pôvodnej farebnosti. Spodná bude neutralizovaná jednotným bielym náterom, ktorý vytvorí pozadie pre výstavy.

Ktoré z pôvodných princípov rekonštrukcia spätne vystihuje?

Behrensova synagóga je zaujímavým mixom klasických a moderných princípov. Symetrické komponovanie priestorov, monumentálne vstupne schodisko a kupola, sú typicky klasické architektonické prostriedky. Odstránením viacerých sekundárnych zásahov, ktoré zdeformovali veľkorysý priestorový koncept budovy sme dosiahli obnovenie pôvodnej monumentality. Vytvorením repliky pôvodnej južnej empory sme budove vrátili jej pôvodnú priestorovú orientáciu.

Mapu považujeme za zmenšený, generalizovaný obraz územia, či teritória prevedený do roviny pomocou určitým spôsobom definovaných vzťahov, ktorý podľa *zvolených hľadísk zobrazuje polohu, stav a vzťahy objektov a javov.

Galéria Plusmínusnula, otváracie hodiny 12.00 – 17.00 v pracovné dni.
Vernisáž v piatok 12. 2. 2016 o 17.00, výstava potrvá do ± 11. 3. 2016.

Fotografický súbor “osobné územia” je takouto (*alebo podobnou) mapou. Na rozdiel od kartograficky zmenšeného obrazu skutočnosti tu neprebehlo generalizovanie (vylúčenie nepodstatných skutočností a podrobností) zobrazenia reality, ale skôr manipulatívna koncentrácia na jeden, alebo viac atribútov (stôp zásahu) dokumentovaného teritória. Stopy zásahov vytvorených človekom zmenia charakter, vzťahy, alebo povahu krajiny tak, že sa stanú hlavným významovým hľadiskom tohto prenosu. Osobné územia sú mapami teritórií ľudských záujmov. Spôsob nazerania na obraz je tak viac čítaním máp ako insiderskou prechádzkou. Význam vystupuje skôr z kontextu ako zo zážitku. “Osobné územia” sú mapami oblastí záujmu, do ktorých človek zasiahol tak, aby sa vymedzil voči svetu a iným bytostiam svojho (a prípadne aj iného) druhu.

Eduard Kudláč (1972) – režisér, vyštudoval divadelnú réžiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Svoje zameranie na hľadanie nových možností divadla cez pohyb a akciu rozvinul vo vlastnom združení phenomenontheatre, ktoré založil v roku 2000 ako nezávislú platformu pre súčasné divadlo. Intímnou formou myslenia sa pre neho v poslednom čase stala fotografia. Najosobnejšie témy realizuje práve cez ňu, mimo územia kamennej inštitúcie, jazyk však zostáva napriek rôznorodosti médií minimalisticky príznačný.

Txt: Eduard Kudláč
Kurátor výstavy: Filip Vančo

Eduard Kudláč: Personal regions

When someone says map, we think of a downsized, generalized picture of an area or a region that is transferred into two dimensions using predefined sets of rules and based on the chosen rules, it depicts the state, location and relationship between objects and events. A photographic collection ’’Personal regions’’ is this type of map (*sort of). Unlike with the cartographically downsized picture of the reality, generalization of the depiction of reality did not take place here (the exclusion of unimportant details that is). Instead, a controlled concentration on one or more attributes (traces of tampering) of the documented region took place. The traces of tampering created by human activity change the character, relations or the face of the country in a manner, where they become the most important aspect of this two dimensional transfer. Personal regions is a collection of maps depicting the territories or regions of human interest. The way we perceive a picture is more similar to the way we look a map than it is to the walkthrough of an insider. The meaning can be understood based on context, not experience. ’’Personal regions’’ are maps of interest affected by humans in a manner that separates and makes them stand out from the rest of the world and other species of the same kind (even other species).

Eduard Kudláč (1972) – director, studied theater directing at the Academy of Performing Arts in Bratislava. In the Phenomenontheatre, which he established in the year 2000 as an independent platform of contemporary theater, he continues to explore and search for new possibilities of expression via movement and action. He has been the head of The Žilina City Theatre since the year 2009 and he profiles the theater as one with courageous dramaturgy, mainly focused on the contemporary texts. He collaborates with other theatres both in Slovakia and Czech Republic. Photography has recently become intimate form of thinking for him. That is why he carries out his most personal themes in this manner, outside of the area of the institutions, yet the language remains minimalistic and specific despite the wide spectrum of media.

Txt.: Eduard Kudláč
Translation: Martin Malý

obrazok

Vrba Wetzler Memorial je spoločným dielom komunity aktívnych ľudí z Čiech, Poľska a Slovenska, ktorých spojila úvodná vízia Fedora Gála. Praktický pokus kultivovať ducha. Tých stotridsať augustových kilometrov pešo z Osvienčimu do Žiliny po stopách Vrbu a Wetzlera je o fyzickom nasadení, spoločných diskusiách aj osamelých meditáciách. A na záver stretnutie a koncert u nás v Novej synagóge. Prvé dva ročníky pochodu ukázali, že je to oveľa lepšia pripomienka tohto slávneho úteku z koncentračného tábora než akákoľvek pamätná tabuľa na nejakej fasáde. Pretože je spojená s osobnými aj spoločnými zážitkami. Pridajte sa tento rok aj vy.

“Vážení přátelé, máme za sebou první dva ročníky memoriálu věnovaného Rudolfu Vrbovi a Alfrédu Wetzlerovi, kteří riskovali životy, aby se pokusili zachránit maďarské Židy před jistou smrtí. Jejich útěk z Auschwitzu a Report, který následně sepsali v Žilině, má v dějinách holocaustu zcela zásadní význam. A ne jenom v dějinách holocaustu. Euroatlantická civilizace je v současnosti konfrontována s výzvami, které jsou nové – od militantního islamismu, přes resuscitaci imperiálních ambicí Ruska až po ochabování vlastní vitality pod tlakem hodnotové rozplizlosti a jalové politické korektnosti.”

S týmito slovami spustili organizátori Vrba Wetzler Memorial 2016 prihlasovanie na 3. ročník pešieho pochodu. Ten sa uskutoční od 8. do 13. augusta 2016 po rovnakej trase a zakončený bude 13. augusta 2016 koncertom a stretnutím v Novej synagóge v Žiline.

Na stránkach www.vrbawetzler.eu si môžete stiahnuť kompletný program pešieho pochodu, informácie o možnostiach ubytovania (hotely, horské chaty aj spanie v stane či pod širákom) a nájdete tam aj samotnú prihlášku, ktorú treba vyplniť do 15. marca 2016.

Na konci roka 2016 pripravujeme v Novej synagóge samostatnú výstavu Stana Filka (1937 – 2015), jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov. Predchádzať jej bude séria piatich neformálnych stretnutí, na ktoré príde do Žiliny predstaviť jeho život a dielo vždy iná dvojica, spolu desať ľudí, ktorí ho osobne poznali a mali radi.

nedeľa 13. 3. 2016, 17.00
v Novej synagóge a galérii Plusmínusnula

Pozvaní hostia, kurátori, umelci, priatelia, budú hovoriť o rôznych aspektoch jeho tvorby, ktorá už začiatkom 60-tych rokov prekročila hranice Československa a neskôr Filka zaradila do prvej ligy svetovej neo-avantgardy.

Prvé stretnutie budú viesť Fedor Blaščák s Mirou Keratovou. Obaja zastupujú mladšiu generáciu Filkových fanúšikov, ktorí ho poznali v poslednej dekáde jeho života. Fedor je kurátor našej budúcej výstavy a dlhoročný spolupracovník Stana Filka, Mira Keratová je kurátorka Stredoslovenskej galérie, pre ktorú pripravuje na jeseň 2016 inú Filkovu výstavu. Predstavia úplný základ, t .j. biografiu umelca.

Súčasťou podujatí bude vždy inštalácia jedného Filkovho diela v priestoroch Novej synagógy (iba na jeden večer) a prednáška s diskusiou. A spoločná večera – vec, ktorú sme si minulý rok v Synagóge vyskúšali po prvýkrát a v sedení za jedným veľkým stolom chceme pokračovať.

A Fedor sľúbil darček pre tých, ktorí sa zúčastnia všetkých piatich stretnutí počas roka 2016 – každému daruje jedno originálne dielo od Stana Filka. Ďalšie termíny sú vždy nedele – 24. 4., 29. 5., 25. 9. a 30. 10. 2016.

Vstup na prednášku a diskusiu je voľný vďaka podpore Fondu pre umenie, ale privítame dobrovoľný príspevok na zaplatenie jedla a občerstvenia na spoločnú večeru. Rovnako budeme radi, ak nám dáte vopred vedieť na info@novasynagoga.sk, že prídete, aby sme vedeli, koľko jedla (a stoličiek) prichystať. Vďaka.

Viac o Stanovi Filkovi sa môžete dočítať napríklad v článku na Denník N.

Bol to zvláštny rok. Odlišný od predchádzajúcich rokov, najmä na stavbe.  Predkladáme vám report toho, čím sme žili.

Verejné obstarávanie
Začalo sa to najlepšou možnou správou – získaním veľkej 300-tisícovej podpory z Grantov EHP a Nórska. Úvodnú radosť, ktorá sa vlastne odohrala ešte koncom roku 2014, ale pokračovala aj v januári 2015, keď nás navštívila aj nórska veľvyslankyňa, vystriedali oveľa menej príjemné starosti – byrokracia. Rozpočty, dokumenty, tabuľky, výkresy, prílohy – verejné obstarávanie. Desiatky strán pre bežných ľudí (ako sme my) nepochopiteľných formulácií zo Zákona o verejnom obstarávaní. Strach z toho, že sa nám nakoniec prihlási nejaká eurobuildingová firma, ktorá vyhrá nízkou cenou, ale nebude vedieť dodať reštaurátorskú a stavebnú prácu v kvalite, v akej si ju Synagóga zaslúži. Čakanie na kontrolu. Kontrolu pred samotným vyhlásením obstarávania a kontrolu po jeho zrealizovaní. A nebolo to bez chýb, takže sa celý proces natiahol na desať mesiacov. Desať mesiacov, počas ktorých síce na fasáde Synagógy visela veľká tabuľa o tom, že projekt je fnancovaný z Grantov EHP a štátneho rozpočtu SR, ale v skutočnosti sa vo vnútri takmer nič z neho nerobilo. Taká je daň za eurofondy (aj nórske fondy), vieme, ale i tak nás prekvapilo to, koľko času a energie (a chuti do práce) dokáže byrokracia zobrať. Chvalabohu, máme veľké šťastie na ľudí z Úradu vlády SR, ktorí majú nórske fondy na starosti a sú skutočne nápomocní a ochotní donekonečna opravovať naše chyby v papieroch. Trvalo to dlho, veľmi dlho, ale nakoniec sa to podarilo úspešne uzavrieť a tak máme od jesene víťaza obstarávania a oficiálneho dodávateľa reštaurátorských prác, firmu restART BA, za ktorou stoja dobrí a skúsení reštaurátori ako napríklad Jan Janda. Mali sme šťastie, vyzerá to tak.

Práce ako na kostole
Počas čakania na výsledky obstarávania sme samozrejme nestáli. Ale veľa iných peňazí sme nemali – za najväčší balík patrila už druhý rok vďaka spoločnosti Počítače a programovanie. Tu i tam sme robili rôzne drobné práce, búrali posledné kusy nepôvodných stien, murovali, trhali zväzky starých káblov z kina, začali sme s prestavbou prístavby tzv. Zimnej modlitebne. Pustili sme sa do striešok nad predným vchodom (prispela aj Poisťovňa Slovenskej sporiteľne a Telekom prostredníctvom svojich nadačných fondov v Nadácii Pontis). Dokončili sme výťah (vďaka podpore Kia Motors Slovakia, tiež prostredníctvom nadačného fondu v Pontise). Vďaka vašim darom v stále pokračujúcej zbierke Kúpte si nesmrteľnosť a dvom percentám z daní sme mohli prakticky celý rok zaplatiť aspoň jedného či dvoch robotníkov a drobný materiál, ktorý je spolu za tisíce eur.

Nová fasáda
Od konca októbra sa už makalo s najväčšou intenzitou, začalo sa reštaurovanie z nórskeho grantu. Ešte do Vianoc sme dokončili takmer celú vonkajšiu omietanú fasádu. Jej štruktúru a spôsob omietania sme hľadali dlho. Už dávnejšie bolo známe jej fyzikálne a chemické zloženie z reštaurátorských výskumov. Vedeli sme, že omietku budeme miešať priamo na mieste (ako za starých čias) a nepoužijeme žiadny hotový produkt od veľkých výrobcov. Metódu ako naniesť expresívnu, tzv. hniezdovú, štruktúru, v ktorej sa striedajú hladké a hrubozrnné plochy, sme skúšali vyše dva mesiace (aspoň tak sme využili obdobie čakania na výsledok kontroly verejného obstarávania). Chodili sme obzerať iné budovy s podobnou omietkou na Štefánikovom námestí. Už sa zdalo, že to nepôjde, a murári hádzali kelne do kríkov. A nakoniec sa podarila niekoľkometrová vzorka a naučili sme sa to. Teda, naučil sa to jeden majster murár (Fero Siman) a kvôli tomu, aby bola fasáda jednotná, vrchnú vrstvu omietal sám. Prvá strana trvala dlho, posledná už išla od ruky a zvládli sme ju za dva týždne. Chýbal malý kúsok a stihli by sme omietnuť aj poslednú časť – prístavbu Zimnej modlitebne. Začalo snežiť a dokončíme to na jar. Ale keďže máme novú plynovú kotolňu aj s novým komínom (vďaka podpore Nadačného fondu EPH), reštaurátorské práce sa v decembri plynule presunuli z vonkajšej fasády dovnútra a celú zimu budeme pracovať naplno.

Nové objavy
Veľa sme rozmýšľali a plánovali, kreslili detaily a zmeny. A zmeny sú v tomto projekte na dennom poriadku, viac sa dočítate v rozhovore s naším architektom Martinom Jančokom. Zdalo sa v roku 2014, že všetko o Synagóge vieme, že nás už nič neprekvapí. Ale prekvapilo. Napríklad 5 nových okien na západnej fasáde, ktoré sme objavili zamurované počas omietania. Dve nové okná v interiéri, vďaka ktorým budeme vedieť zrekonštruovať časť východnej interiérovej steny, tzv. organovej empory. Väčšina z týchto objavov je spojených s chvíľkovou radosťou z nájdeného, ale následne začíname počítať eurá naviac. Na päť nových okien treba automaticky 5 nových rámov, skiel, kovaných mreží (všetko ručná zákazková výroba) – nenašli sme totiž okná, len pôvodné otvory v stene. A tak príbúdajú tisíce eur do nášho rozpočtu, ktorý bol už dávno veľmi tesný. Je jasné, že ho prekročíme, hoci sa snažíme, aby to bolo čo najmenej.

Druhý zázrak
A keďže sme skôr stavební nadšenci ako profesionáli, máme aj veľkú mieru naivity a radšej zatvárame oči pred tým, čo všetko ešte treba spraviť. Preto sme často minulý rok tvrdili, že už nechýba veľa. V dobrej viere. Ale keď sme to v decembri spočítali, zistili sme, že nám chýba vyše 300-tisíc len na dokončenie stavebných konštrukcií, reštaurovanie a technické a hygienické zázemie). A to sme ešte vôbec nepočítali elektroinštaláciu, osvetlenie, požiarnu bezpečnosť, interiérové vybavenie, bezpečnostný systém, zvukovú techniku, nábytok, vnútorné dvere, … Ďalšie desaťtisíce eur. Prepadla nás chvíľková panika. Strach podobný tomu, ktorý bol v našom dobrodružstve prítomný najmä v prvých dvoch rokoch. Vtedy sme fakt nevedeli ako začať a zvažovali aj odstúpenie od záväzku (áno, je čas to priznať, že v roku 2011 či 2012 to vonkoncom nebolo také optimistické, ako sme sa snažili vyzerať navonok). Prišiel ďalší malý zázrak – na Úrade vlády SR zostali nevyčerpané alebo vrátené prostriedky z nórskych fondov a nám sa podarilo získať z nich takmer 200-tisíc eur ako dodatočné navýšenie nášho grantu. Čaká nás ďalšie obstarávanie, ale vieme, že vonkajšie a vnútorné schodištia a podlahy, vstupné dvere na hlavnej budove a časť striech a striešok nad vchodmi budeme mať za čo spraviť. Súčasne nám predĺžili aj obdobie na realizáciu projektu a tak sa nemusíme ani ponáhľať na úkor kvality realizácie.

Posledné pootvorenie
Počas rekonštrukcie sme aj minulý rok mali pootvorené, ale to dobre viete, lebo o tom sme písali viac. A najmä – boli ste tu osobne. A ak ste neboli, kliknite na odkazy nižšie, môžete si pozrieť aspoň fotografie. Spolu niekoľkotisíc ľudí na Fest Anči, na divadelnom festivale KioSK, na kolektívnej výstave Strach.Pôvod štátu, na Malom trhu a ďalších akciách. Azda najviac vás bolo na niekoľkých väčších koncertoch (Mojše band, Cluster ensemble, Jana Kirschner, Korben Dallas & Zrní, Pressburger klezmer band, Para & Bez ladu a skladu). Tie sme naplánovali v čase, kedy sme si mysleli, že reštaurátorské práce v interiéri budú do jesene aspoň čiastočne hotové, ale kvôli spomínanému obstarávaniu sa ani nezačali. Takže opäť raz išlo o akcie na zaprášenom stavenisku s vypätím všetkých našich upratovacích síl. Vďaka za vašu toleranciu a trpezlivosť. Že ste to ako diváci zvládli. Bolo to naozaj naposledy, nabudúce už v hotovom priestore. Koncerty ukázali, že je tu veľké publikum pre dobrý pop, že nebude problém vypredať a že nasvietená a plná Synagóga je naozaj krásna. Ale ukázali aj to, že bez investície do akustiky sa v tomto priestore koncertovať nebude dať. Odrazov je toľko, že aj zarytý fanúšik má problém rozoznať, ktorú pesničku jeho obľúbená kapela hrá. A sme pri ďalších desaťtisícoch eur, ktoré budeme musieť zohnať a súčasne vymyslieť ako vôbec tú akustickú izoláciu urobiť, aby sme tým pamiatke neublížili. Kým sa toto nepodarí spraviť, priestor Synagógy zvládne len spevácke zbory alebo akustickú hudbu. Na koncerty ako Bez ladu a skladu môžeme zabudnúť, pretože nechceme, aby zneli “ako v jaskyni Driny” – slovami Michala Kaščáka. Sľubujeme – robíme na tom a rozmýšľame. Pomohli nám odborníci z firmy Akusta, ktorí robili akustické skúšky a čakáme od nich model celej budovy a návrh opatrení. Ak by sa našiel niekto, kto by na akustiku chcel prispieť sponzorsky, dokážeme ju zrealizovať celkom rýchlo.

Plusmínusnula a Súľov
Paralelne s rekonštrukciou funguje naša galéria Plusmínusnula v prístavbe infocentra pri hlavnom vchode, minulý rok sa v nej uskutočnilo 11 výstav (Svetlana Fialová, Pavlína Fichta Čierna, Martin Špirec, Erik Šille, Adam Donovan, Jon Satrom, Lucia Dovičáková, Tomáš Rafa, Radovan Čerevka, Trivjednom, Juraj Gábor) – tento malý kúsok už slúži budúcemu účelu naplno. Ďalší projekt, ktorému sme sa venovali minulý rok a ktorý získal azda najväčšiu pozornosť, sa odohral mimo Synagógu – v krajine, na kopci nad Súľovom vznikla Zraková pyramída Juraja Gábora.

Bez kunsthalle
Všimli ste si malú zmenu nášho loga? Vypadlo z neho koncom roka 2015 slovo “kunsthalle”. Uvedomili sme si, že tento podnázov už nepotrebujeme. Jednak preto, že sme počas tých rokov a doterajších pootvorení zistili, že nám nestačí byť len galériou pre vizuálne umenie. Že chceme oveľa multižánrovejší a hybridnejší program naprieč žánrami a cieľovými skupinami. Že Synagóga nemusí byť len výstavným, ale aj pracovným a tvorivým priestorom. Že v malom meste ako je Žilina by bola škoda vyčleňovať ho na jeden účel. Ale kedysi, keď sme začínali, sme si pod slovom “kunsthalle” aj niečo také predstavovali. Vnímali sme ho symbolicky – ako niečo, čo tu chýba. Hovorilo sa vo výtvarnej scéne o tom, že “dvadsať rokov od nežnej revolúcie neprebehlo”. Ale ak to, čo nám tu chýba, má byť len galéria súčasného umenia, tak sa nám to zdá príliš jednoduché. Aj preto vstupujeme do posledného roku na stavenisku a do roku, v ktorom Synagógu otvoríme naplno, bez nálepiek a kategorií. Bude to skrátka len Nová synagóga (a možno nakoniec len Synagóga) podobne ako naša Stanica Žilina-Záriečie je len Stanica. Nálepky a zjednodušenia prenechávame iným, ideme sa potrápiť viac. Nejdeme si nastavovať limity dopredu len preto, aby sme mali jasný marketing. Aj za cenu, že nebude chvíľu nikto vedieť, čo vlastne sme a čo robíme. Ani my.

Blízka budúcnosť
Čo je teda ešte pred nami (a koľko to bude stáť)? Zostáva veľa dorobiť, dokončiť, postaviť a zrekonštruovať. Zohnať ešte aspoň 150-tisíc eur – začíname s Robertom Rothom a 2%. V lete reštartujeme nesmrteľnú zbierku a chystáme aj prekvapenie s nesmrteľným dielom, ktoré sme vám sľúbili. A potom snáď už – skolaudovať a otvoriť. Veríme si, hoci začiatkom roku 2016 máme problémy s dychom a vidíme, že finálové metre nie sú žiadny dobeh – hľadáme sily a podporu na záverečný šprint. Snáď sa to podarí, budeme potrebovať vašu pomoc, aj všetkých svätých. Aj pri rozmýšľaní o budúcnosti tohto projektu-priestoru, o tom, na čo má slúžiť a pre koho bude prínosom po tom, ako zmizne stavenisko. Aj s tým ako spoluprevádzkovať Stanicu a Synagógu? V čom budú podobné a v čom rozdielne, keďže na oboch robia tí istí (rovnakí i odlišní) ľudia?

Náš kolega a filozof Fedor Blaščák glosuje: “Žilinským slovníkom to bude záverečný šprint v miernom kopci a v Bratislave budeme hovoriť o kríze identity a ťažkostiach pri hľadaní sa a že vždy radšej do kopca než z kopca.”

„Sme tu, zatiaľ čo nás to ťahá preč. Zatiaľ čo nás to ťahá niekam inam, sme o to viac tu. Pripútavame sa sami. Naše pivnice sú známe tým čo všetko sa tam zmestí, čo všetko v nich uviazlo.“

výstava, Plusmínusnula galéria
vernisáž vo štvrtok 17. 3. 2016 o 18.00
výstava potrvá do ± 22. 4. 2016

Nejasnosť situácie a hlavne úzkosť. Prežívanie Martu musí byť neuveriteľne hlboké, veľmi temné, niekedy morbídne, bezočivé alebo vulgárne. Naživo to na nej vidí len málokto. Keď ju stretnete, skoro vždy sa na vás usmieva. Ale jej diela – kresby, grafiky a v poslednej dobe aj maľby, dokážu všetko vykričať celkom inak, úprimne a zrozumiteľne.

Martu vo svojom každodennom živote pracuje najmä s deťmi, a zvláda ich veľmi profesionálne. Deti sa však vracajú v jej figurálnych výjavoch, ako potemnelé prízraky, často s čiernymi tvárami. Deti také, ako ich asi nechcú vidieť ich rodičia. Na plagátoch sa deti objavujú trochu vtipnejšie, no stále pôsobia znepokojujúco. A plagáty ako Martu nerobí nikto iný.

Hlavnou postavou je však v dielach Martu ona sama. Martu zobrazuje výjavy a situácie z jej života, ale vždy na nich odhaľuje podivné veci pod povrchom. Hadia láska alebo plač celým povrchom tela. Plačúca Martu na mnoho spôsobov, a veľa priateľov okolo, tiež s čiernymi tvárami. Priatelia niekde v pozadí alebo príliš blízko popri nej. Niekedy viete rozoznať, kto je kto aj cez čierne masky.

Otázkou pre mňa vždy bolo, či vyjadrovať úzkosť takto otvorene je skôr terapiou, alebo väčším utápaním sa v temnotách. Z pohľadu diel a ich diváka však na tom nezáleží. Surové metaforické výjavy a nočné mory diváka uhranú a vtiahnu do svojho sveta. Názov výstavy naznačuje možnosť východiska z tohto sveta, ktorý sa mení v čase. Zatiaľ však vždy bol rovnako melancholický a nekompromisný.

Martu (1988) je absolventka Školy úžitkového výtvarníctva v Ružomberku a Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. V súčasnosti pôsobí v Žiline na Stanici. Galéria Plusmínusnula sa na mesiac premení na jej ateliér, v ktorom bude priamo tvoriť a priebežne inštalovať svoje aktuálne diela.

Txt: Katarína Gatialová

http://martu.space/

Martu / It happened yesterday, so it is past

The uncertainty of a situation, mainly anxiety. The Martu’s perception must be unbelievably deep, immensely dark, sometimes morbid, careless or vulgar. In person, it could be recognized by only few. Each time you meet her, you are greeted with a kind smile. But her artworks – drawings, graphics and lately even paintings, can express everything in completely different light; sincerely and clearly.

In her day to day life Martu works mainly with children, which she can handle professionally and with care. Despite this fact, children appear in her artworks as sinister wraiths, often with pitch-black faces. Children, perceived as if in the darkest nightmares of their parents. On the posters the depicted children are a little bit more lively, but still somewhat disturbing. But one thing is clear, the posters made by Martu are truly one of a kind.

The main character in the artworks is Martu herself. Martu depicts scenes and situations from her life, but always uncovers strange things hiding beneath the surface. The serpents love or crying with the full surface of the body. Crying Martu in many different depictions, and surrounded by many friends that also have pitch-black faces. Friends somewhere in the background or way too close to her. Sometimes it is possible to distinguish who is who even through the black masks.

There is but one thing that keeps me wonder: if expressing anxiety this openly is more of a therapy, or even further submerging into darkness. This of course does not matter from the perspective of an observer. Raw metaphorical scenes and nightmares will drag the observer into a different world. The name of the exhibition signifies the possibility of escape from this world, that changes by time, but still remains melancholic and without compromise.

Martu (1988) is an absolvent of the School of Applied Arts in Ružomberok and the Matej Bel University in Banská Bystrica. She currently works in Žilina, Stanica. The Plusmínusnula gallery will for a month become her atelier where she will directly create and continually install her up to date artworks.

Translation: Martin Malý

Druhé pokračovanie série stretnutí o živote a diele Stana Filka (1937-2015), jedného z najvýznamnejších slovenských umelcov, ktorého výstavu pripravujeme na koniec roka 2016 v Novej synagóge. Spomínať na Filka budú tentokrát jeho kolegovia – umelci a generační súputníci. Pozvali sme Ruda Sikoru (príde), Dezidera Tótha (nepríde, ale pošle text) a Jána Zavarského (čakáme na potvrdenie).

Okolo roku 1976 – Biely byt Miloša Lakyho. Na fotke Tomáš Štrauss (v čiernom), Ján Zavarský (v bielom), Rudolf Sikora (v červenom) a Anna Lakyová.

V súvislosti s projektom CLT 01006 “Reštaurovanie Novej synagógy/kunsthalle Žilina” podporeného z Grantov EHP (Nórsko, Island, Lichtenštajnsko) a štátneho rozpočtu SR sme vyhlásili verejné obstarávanie. Celú výzvu nájdete vo vestníku na www.uvo.gov.sk/vestnik/oznamenie/detail/332781, všetky dôležité dokumenty sa nachádzajú na www.uvo.gov.sk/vyhladavanie-zakaziek/detail/dokumenty/161432 a termín pre doručenie ponúk je najneskôr 13. mája 2016 o 9:00. Veríme, že do férovej súťaže sa prihlásia len kvalitné a zodpovedné stavebné firmy a pomôžu nám tak pokračovať v našej občianskej a neziskovej iniciatíve obnoviť originálnu Behrensovu architektúru.

V roku 2016 bol náš Grant EHP navýšený na čiastku 581 937,- € a vďaka tomu sa podarí dokončiť aj obnovu vonkajších a vnútorných podláh, schodíšť, striech a dverí. Podrobné informácie o tejto pozitívnej zmene nájdete v podísanom dodatku ku grantovej zmluve CLT01006. Sme veľmi vďační. Po piatich rokoch sa tak reálne približujeme sa tak ku dokončeniu celej rekonštrukcie.

Predmetom súťaže sú odborné stavebné práce na Novej synagóge. Konkrétne sú predmetom zákazky Reštaurovanie Novej synagógy / kunsthalle Žilina – obnova vonkajších a vnútorných podláh, schodíšť, striech a dverí sú stavebné a umelecko-remeselné práce na obnove národnej kultúrnej pamiatky – stavbe Nová synagóga prestavba a zmena užívania stavby, konkrétne objekt (časť stavby) Obnova vonkajších a vnútorných podláh, schodíšť, striech a dverí podľa projektovej dokumentácie na realizáciu stavby a jej objektu, ktorú vypracoval generálny projektant Ing.arch Martin Jančok (P-L-U-R-A-L) spolu s ďalšími projektantami-profesistami (Juraj Pečeňanský, Katarína Kyselová, Michal Sirotiak, Ondrej Marko, Ján Daniš, ) podľa stavebného povolenia vydaného Stavebným úradom Mesta Žilina pod číslom 30159/2012-65633/2012-0S-BAB a dotknutých organizácií, podľa platných noriem STN, EN a technických predpisov, podľa Pamiatkového zákona, podľa podkladov a požiadaviek objednávateľa a projektantov, podľa stanovísk, rozhodnutí a požiadaviek Krajského pamiatkového úradu v Žiline, podľa podmienok dohodnutých zmluve o dielo, podľa súťažných podkladov a informácií získaných obhliadkou stavby, podľa výsledkov architektonicko-historických, archívnych a reštaurátorských výskumov a návrhov na reštaurovanie, podľa zmluvného rozpočtu, ktorý určuje druh a rozsah konštrukcií a prác podľa projektovej dokumentácie a výkazu výmer, ktorý je ako príloha neoddeliteľnou súčasťou súťažných podkladov.

Keďže ide o veľmi dôležitú a viditeľnú časť rekonštrukcie, dali sme si extrémne záležať na detailnej projektovej dokumentácii aj návrhu technického riešenia, na ktorých sme strávili mesiace práce pod vedením nášho architekta Martina Jančoka a reštaurátora Mareka Repáňa. Dokumentácia aj návrh technického riešenia sú v súlade so všetkými doterajšími výskumami aj rozhodnutiami Krajského pamiatkového úradu či odporúčaniami Rady pre obnovu Behrensovej synagógy.

Dôsledná príprava a dokumentácia nám snáď pomôže vyhnúť sa neserióznym stavebným firmám, ktoré súťažia len a len o najnižšiu cenu a následne hľadajú možnosti, ako ju zvýšiť tzv. “prácami naviac”. Žiadne také nebudú, pretože presne vieme, čo treba urobiť, pripravili sme aj zmluvu o diele s tvrdými a jednoznačnými podmienkami. Podmienky obstarávania sú v procese schválenia aj na Úrade vlády SR.

Držte nám teraz palce, aby sme túto poslednú časť byrokracie zvládli bez prieťahov a podarilo sa nám dokončiť celú obnovu. O výsledku obstarávania budeme informovať a práce budú musieť byť hotové do jari 2017.

V prípade otázok píšte na marek @ novasynagoga.sk