Desiaty ročník festivalu Kiosk predstaví v rámci hlavného i sprievodného programu pätnásť scénických projektov a zameria sa aj na prezentáciu tvorby nastupujúcej generácie autorov. Jedným z miest festivalu bude opäť aj Nová synagóga.

štvrtok 27. – nedeľa 30. júla 2017
festival nového divadla a tanca
Stanica Žilina-Záriečie, Nová synagóga Žilina a ďalšie miesta

Kiosk je divadelný festival, ktorý sa rád pozerá za horizont, sonduje hranice, vetrí nepredvídateľné, púšťa si ústa na špacír. Tentokrát sa však pustí do boja s divákom. Novým, slobodným, nezávislým divákom, ktorý sa za posledných desať rokov výrazne zmenil. Alebo zostáva rovnaký, len ho umelci chcú nového? Odpoveď viete práve vy! Príďte sa predstaviť slovenským nezávislým a novým umelcom, ktorí vám v rámci štyroch dní ponúknu pätnásť predstavení a množstvo inštalácií, filmov, diskusií, ale aj jedla, jógy, či rádioaktivity. Bude to divoké.

Každý rok rieši festival inú tému, ktorá je skloňovaná hlavne v rámci sprievodného programu. Ten tvoria diskusie, inštalácie, intervencie a projekty vytvorené na mieru festivalu. Pre jubilejný desiaty ročník to bude téma pre umenie viac než delikátna – Nový divák. Reagujeme na zvýšený záujem tvorcov o interakciu a aktívneho diváka. Akoby chceli sami tvorcovia nového diváka. Nie je to trúfalé? Alebo je to naopak a divák sám chce byť viac v centre pozornosti? Aký je nový divák, a existuje vôbec? Čo znamená byť dnes divákom?

Kompletný program festivalu nájdete na:
http://www.kioskfestival.sk/program/

Permanentky si kúpite vopred:
http://www.kioskfestival.sk/listky/

Informácie o workshopoch, ktoré predskakujú festivalu:
http://www.kioskfestival.sk/workshopy/

Praktické informácie nájdete na:
http://www.kioskfestival.sk/info/

Podujatie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia.

V bezpečí sme tam, kde nás nevidno.
Všetko, čo vidno, sa dá zobraziť, skopírovať, postovať, kontrolovať, premeniť na tovar.
Nástroje, ktoré kontrolujú viditeľný svet sú neviditeľné.
Žijeme vo svete post-viditeľnosti, skutočný boj sa odohráva na poli, ktoré oči nevidia.
Sme v mori neviditeľných vĺn, prenikajú cez: kožu, tuk, svaly, cievy, kosti.
Vnútri tela je tma, je to kráľovstvo nebadateľných procesov.
Vo viditeľnom svete potrebujeme neviditeľných spojencov, probiotické barikády.
Zo všetkých kúzelných nástrojov by sme najviac chceli plášť neviditeľnosti.
Neviditeľnosť je vzdor.
Neviditeľnosť je mŕtvy uhol v našej racionalite, je to ústredňa extáz a excesov, enzýmov a endorfínov.
Je to jediné miesto, z ktorého môžeme vykonať akúkoľvek konštruktívnu zmenu.
Tvarujme a meňme vedomie pod vedením neviditeľného a jeho transformatívnej moci.
Oči sú vodivé a pritom slepé, vpúšťajú do nás ilúzie.
Máme slepé myšlienky, slepé ciele, slepé vedomie.
Neviditeľnosť je anonymná a transcendentálna.
Dotknúť sa tmy.

galéria Plusmínusnula
vernisáž výstavy – streda 19. 7. 2017, 18.00
výstava potrvá do ± 11. augusta 2017

Anetta Mona Chişa a Lucia Tkáčová začali spolupracovať v roku 2000 ešte počas štúdia na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Pracujú v rozličných médiách vrátane videa, kresby a sochárstva, často využívajú inštalácie a performance, intervencie, jazyk a text. Ich projekty sú založené na osobných príbehoch a na hre s koncepciou prístupu k rôznym formám moci.

chitka.info

Výstava potrvá do ± 11. augusta 2017.

Galériu Plusmínusnula nájdete na Hurbanovej ulici č. 11 – pred vchodom do Novej synagógy. Galéria-infocentrum je otvorená v pracovné dni od 12.00 do 17.00 h. V iných časoch alebo v prípade, že je zatvorené, môžete volať Jánovi Gašparovičovi na tel. 0905 365 149 a dohodnúť si otvorenie. Vstup je voľný.

6  je súčtom a súčinom vlastných deliteľov, dokonalé číslo.  6  Milana Guštara je udalosťou v priestore, rozšírením budovy Novej synagógy.

Výstava, Nová synagóga Žilina
Vernisáž – piatok 4. 8. 2017, 18.00
Výstava potrvá do 29. 9. 2017
Hosť: Michal Cáb
Kurátorka výstavy: Katarína Gatialová

O 6 sa mi nechce hovoriť ani ako o výstave, ani ako o inštalácii, hoci má atribúty oboch. Chápem ju skôr ako komplexný myšlienkový systém, typický pre tvorbu Milana Guštara, ktorý však ďaleko presahuje oblasť umenia.

Po roku od výstavy Uvnitř v galérii Plusmínusnula ho znovu predstavujeme v Žiline. A zatiaľ čo vtedy sme ukázali jeho tvorbu skôr ako celok, teraz prinášame len malú skupinu diel. Milanovi Guštarovi sme tentokrát ponúkli monumentálny priestor Novej synagógy, lebo práve tam podľa mňa jeho veci svojím významom patria. On ich vybral a upravil tak, aby dokonale vyjadrovali miesto, kde sa ocitli.

Milan Guštar sa v synagóge zaoberá číselnou symbolikou, harmonickými a disharmonickými vzťahmi frekvencií, kombinatorikou, odvoláva sa tiež na židovskú mystiku. Samotný výber čísla 6 nie je náhodný, a to hlavne pod kupolou s obrovskou Dávidovou hviezdou v Novej synagóge. Premenlivé proporcie zvuku vyjadrujú základné matematické vzťahy, no ich výsledok môže vo svojej presnosti, jednoduchosti a zároveň nestálosti vyznieť znepokojujúco.

Milan Guštar: 6_video teaser from Nova Synagoga on Vimeo.

Milan Guštar stojí ako nenápadný technik a technológ v pozadí množstva výstav súčasného umenia. Vo svojej voľnej tvorbe rozmýšla v základných, aj komplikovanejších matematických vzťahoch a ich filozofickou alebo teologickou symbolikou. Výpočty a kódy ponecháva vo svojej čistej forme, prípadne ich vyjadruje graficky. Do kontrastu kladie chaos a poriadok, šum a sínusoidu, používa základné zvuky a ich matematické alebo algoritmické vyjadrenia. Série grafických partitúr a animácií popisujú premenlivé vzťahy zvukov. Dokonca aj mŕtve pavúky v pivnici v Milanovi dokážu vyvolať sériu výpočtov harmonického ladenia, prípadne exaktných geometrických obrazcov.

6 Milana Guštara a jej priestorovú a myšlienkovú hegemóniu sme sa rozhodli trochu nabúrať. V miestnosti vedľa hlavného pôdorysu synagógy sme umiestnili komplementárnu inštaláciu mladšieho českého autora algoritmického, zvukového a iného umenia Michala Cába. Cáb je podobne komplexná osobnosť ako Guštar, so širokým záberom schopností a s veľkým teoretickým ukotvením svojej tvorby. Sám sa často vo svojich dielach naGuštara odvoláva. Konkrétny obsah intímnej zvukovej inštalácie Michala Cába zostáva zatiaľ otvorený, na rozdiel od dopredu presne naplánovanej kompozície 6.

Milan Guštar je organológ, skladateľ, konštruktér elektronických a elektroakustických zariadení, tvorca zvukových prostredí, interaktívnych systémov a počítačových programov autor dvojzväzkovej encyklopédie o elektrofónoch a otec českého algoritmického umenia. Zaoberá sa medziodborovým výskumom na pomedzí vedy, techniky a umenia, predovšetkým matematickými princípmi v hudbe, teóriou tónových sústav, elektronikou, informatikou, aplikovanou matematikou, modelovaním a simuláciou. Mikrotonalitu a algoritmické postupy využíva pri tvorbe svojich hudobných kompozícií a ich vizuálnych partitúr, zvukových a multimediálnych inštalácií.

http://www.uvnitr.cz/

Michal Cáb (foto: Dora Kubíčková) vyštudoval teológiu a postgraduálne Akadémiu výtvarných umení v Prahe u Tomáša Vaňeka v ateliéri Intermédia III. Venuje sa noisovej improvizácii, programovaniu syntetizátorov, zvukových inštalácií a audiovízie. Vo svojej pedagogickej a umeleckej praxi sa zaoberá prevažne problematikou využívania programovacích jazykov a otvoreného softwaru ako základného vyjadrovacieho prostriedku pre súčasného umelca. Jeho nástrojovou doménou je operačný systém Linux a programovací jazyk Pure Data.

http://ticho.multiplace.org/

Katarína Gatialová (foto: Adam Hrubý) je kultúrna manažérka, kurátorka a experimentálna hudobníčka. Vyštudovala vedu o výtvarnom umení a vizuálnu komunikáciu na VŠVU v Bratislave. Vo svojej kurátorskej praxi sa venuje najmä mediálnemu a súčasnému umeniu, zaujíma sa o vzťah vedy, technológie, kódu a umenia. Aktuálne pracuje ako sekčná riaditeľka v Národním filmovém archivu v Prahe. Ako hudobníčka tvorí živú algoritmickú hudbu v programovacom prostredí SuperCollider alebo improvizuje na modulárny syntetizátor.

https://monoskop.org/Katarina_Gatialova

Slávnostné ukončenie druhého tohtoročného pešieho pochodu z Osvienčimu do Žiliny po stopách hrdinov, rozprávanie účastníkov a pamätníkov a koncert židovských piesní francúzskeho dua Animal K.

Sobota 12. 8. 2017
Privítanie účastníkov pochodu VWM a diskusná časť – 18.00
Koncert francúzskeho dua Animal K – 20.00
Vstup voľný

Vrba Wetzler Memorial je spoločné dielo širokej komunity aktívnych občanov inšpirované víziou Fedora Gála. Pochod ľudí, ktorí myslia, cítia a nechcú byť len pasívnymi svedkami. Stotridsať kilometrov pešo po stopách Rudolfa Vrbu a Alfréda Wetzlera a ich úteku z Osvienčimu do Žiliny je týždňom fyzického nasadenia, spoločných diskusií aj osamelých meditácií a končí tradične slávnostným záverom v Novej synagóge. Štvrtý ročník akcie sa rozrástol natoľko, že pochody sú dva – prvý bol v júli a druhý v auguste.

www.vrbawetzler.eu

Program slávnostného záveru VWM:

18.00
Pozdravy Pavla Frankla, predsedu ŽNO v Žiline a Fedora Gála

18.15
Vystúpenie pamätníčky Dr. Gertrud Friedmann, sesternice Ety
Wetzlerovej, ktorá svojich 15 rokoch nosila Vrbovi a Wetzlerovi jedlo do
starobinca na Hollého ulici v Žiline, kde písali správu o tom, čo sa v skutočnosti deje v pracovnom tábore Auschwitz Birkenau

18.30
Rozhovory s vybranými účastníkmi pochodu VWM 2/2017, moderuje Radek Hejret

20.00
Koncert Animal K

Animal K je spoločným projektom francúzskych hudobníčok Marie-Suzanne de Loye’s hrajúcou na viole da gamba, historickom nástroji pripomínajúcom violončelo, a vokalistky Violaine Lochu. Vychádzajú z repertoáru židovskej hudby strednej Európy a Stredozemia. S rešpektom a slobodou spájajú tieto silné melódie s experimentálnymi a lyrickými zvukmi. Voľná improvizácia je základným kameňom tohto hudobného skúmania. Snažia sa rozozvučať intenzívnu prítomnosť jidiš a židovsko-španielskej piesne.

www.violainelochu.fr/animalK

Foto Animal K: Alain Amet

Robili sme, čo sme mohli, zažili sme, čo sme ešte nezažili. Na toto si budeme pamätať, hoci vysvetliť to niekomu, kto nebol pritom, nie je možné. Ale pokúsili sme sa o to a Martin Jančok a Marek Adamov spísali krátke reporty svojich posledných šiestich rokov na stavbe.

Martin Jančok (architekt rekonštrukcie):

V roku 2011 vzniká unikátna občianska iniciatíva s cieľom obnoviť bývalú neologickú synagógu v Žiline, postavenú v rokoch 1928–1931 a navrhnutú nemeckým architektom Petrom Behrensom. Objekt má byť po novom využitý predovšetkým ako výstavný priestor, no musí dokázať zabezpečiť podmienky aj pre organizáciu veľmi rôznorodého sprievodného programu novej kultúrnej inštitúcie s názvom Nová synagóga.

Synagóga pre tieto účely ponúka veľkorysé priestory – monumentálnu centrálnu halu s emporami po jej stranách, menšiu zimnú modlitebňu, vstupný foyer z dvoch protiľahlých strán budovy, ale aj zhromažďovacie priestory v exteriéri pred obidvoma hlavnými vstupmi do objektu. Behrens veľmi pozoruhodným spôsobom spája tradičnú typológiu sakrálnych budov vrátane prvkov byzantskej architektúry (kupola) s jazykom moderného hnutia (elementárne formy, materiálová a farebná striedmosť). Bravúrne sa vysporiadava s nárožnou polohou synagógy, aj s výškovým rozdielom v teréne.

Objekt slúžil ako synagóga len niekoľko rokov. Budova bola po vojne využitá najskôr ako divadelná a koncertná sála, potom ako aula Vysokej školy dopravnej, neskôr, až do roku 2010, tam bolo kino. Zatiaľ čo vonkajšok objektu ostal pomerne zachovaný, interiér synagógy a jej dispozícia boli zásadne prestavané. Po nejakom čase zoznamovania sa s týmto skoro zabudnutým domom dospievame k záveru, že zrejme najúžasnejšou, no súčasne nedocenenou, vlastnosťou Behrensovej synagógy je jej schopnosť absorbovať všetky tieto zmeny.

Primerané nastavenie dialógu medzi samotnou kultúrnou pamiatkou a jej novým využitím je kľúčové. Koncept obnovy sa postupne mení a vyvíja. Od pomerne intenzívneho obsadenia priestorov synagógy, cez následné odhmotňovanie až po veľmi subtílnu intervenciu. Vzhľadom na to, že projekt je financovaný postupne a v etapách, spočiatku len z malých grantov, verejnej zbierky a sponzorských darov, máme k dispozícii luxus, ktorý si dnes môže dovoliť len málokto – čas. Ten je využitý aj na priebežné testovanie návrhu v mierke 1:1, prostredníctvom série “pootvorení”, vo forme výstav a sprievodných podujatí rôzneho charakteru. Návrh transformácie tak má možnosť dorásť len do rozmerov, ktoré mu v rámci prostredia jeho vzniku prislúchajú.

Súčasná podoba návrhu, pracovne nazývaná “half–white”, sa opiera o zistenie, že akákoľvek “nová” architektúra, respektíve jej objemová manifestácia, je pre objekt ale aj jeho nové využitie nežiadúca. Čokoľvek pevné by po čase vyčerpalo svoj priestorový potenciál a stalo by sa nadbytočným. Ostáva prázdny priestor, ktorý je len horizontálne farebne rozdelený na dve polovice. Kým spodná polovica je prevedená v neutrálnej všeobjímajúcej bielej, ktorá slúži ako pozadie pre výstavy, horná polovica prezentuje synagógu v jej pôvodnej farebnosti. Permanentný je len Behrens, ďalšia architektúra výstav má iba dočasný charakter. V ideálnom prípade tak projekt nikdy nenadobudne finálnu a nemennú podobu, nebude nikdy dokončený. Idea monumentu s tekutým obsahom pretrvá.

Nová synagóga je pre nás hlavne lekciou z kontroly. Živelný a nestabilný proces, ktorý je riadený kolektívne, zahŕňa množstvo aktérov a je neustále sprevádzaný nepredvídateľnými zmenami spôsobenými novými zisteniami počas odkrývania pôvodného objektu, ale aj postupne vyvíjajúcim sa pohľadom na jeho nové využitie. Nie je možné postupovať tak, ako sme my architekti zvyknutí pri konvenčných projektoch. V situácii, v ktorej neexistuje žiadna ucelená projektová dokumentácia a väčšina rozhodnutí sa robí takpovediac “on-site”, je prakticky nemožné udržať si absolútnu kontrolu nad projektom. Pre architekta to môže byť veľmi frustrujúce. Je nevyhnutné hľadať adekvátne architektonické stratégie. Zásadný zlom nastal v momente, keď sme sa rozhodli túto kontrolu uvoľniť. Bolo treba sa naučiť vybrať si to, čo je podstatné, čo drží projekt pokope a vyčleniť časti, ktoré znesú vyššiu mieru improvizácie. Vyžaduje to samozrejme istú mieru vyzretosti, dôvery a vzájomného rešpektu medzi jednotlivými aktérmi, ktorí sa podieľajú na procese návrhu a zhmotnenia stavby. Čiastočná strata kontroly sa tak stáva produktívnou metódou.

Nová synagóga je aj nositeľom svedectva o súčasnom kultúrnom a spoločenskom nastavení. Predpoklad pre vznik takejto iniciatívy spočíva v neschopnosti štátu a samospráv dohliadnuť na svoje hmotné kultúrne dedičstvo. Skôr sme svedkami opačného javu, mestá a štát sa snažia zbaviť a rozpredať verejné stavby a priestory, pre ktoré nie sú schopné nájsť využitie a ktorých prevádzka a údržba ich len zaťažuje. Preto túto úlohu u nás často supluje občiansky aktivizmus, ktorý koná vo verejnom záujme.

Nová synagóga je žiaľ aj premárnenou šancou v rámci obnovy a prezentácie historického objektu. Uspokojuje sa s pomerne tradičným a bezpečným spôsobom zobrazenia pôvodného stavu synagógy. Nereflektuje mnohotvárnu a dramatickú históriu budovy. Je paradoxom, že tak bezprecedentná a odvážna občianska iniciatíva nedokázala zaujať otvorenejší postoj a nerezignovať na podanie komplexnejších informácií o pamäti neologickej synagógy. Aj v tomto prípade ide zrejme o zrkadlo spoločenských očakávaní a záväzkov. Najmä ak sa jedná o tak stigmatizovanú časť histórie, akou je osud židovského obyvateľstva v období druhej svetovej vojny. Zrejme sme ešte nedospeli do stavu, kedy budeme schopní nazerať do minulosti bez selektovania toho, čo si pamätať chceme a čo nie.

Marek Adamov (koordinátor projektu):

Hoci sme na začiatku povedali, že našou hlavnou motiváciou je budova sama, jej pôvodná architektúra a architekt, a bola to aj pravda, posledných šesť rokov sme v skutočnosti robili najmä iné veci. Z praktických dôvodov – ako získať viac než milión eur potrebných na rekonštrukciu a ako tento pre malé občianske združenie obrovský projekt zvládnuť. Ale aj z ideových a osobných dôvodov – čo vlastne chceme v našich krátkych životoch robiť a čo nám dáva zmysel. Sami sme projektovali, stavali, zháňali peniaze, robili program a PR, plánovali budúcnosť a súčasne chodili do svojich pôvodných zamestnaní, aby sme mali z čoho žiť. Každý zo všetkého kúsok, vyčerpávajúca kombinácia.

O fundraisingu by sa dalo hovoriť veľa, ale pravdou je, že pod tlakom úlohy prekračujúcej naše možnosti a schopnosti, sme od začiatku živelne lovili všade, kde sa dalo a kombinovali zbierky, dary, sponzorov aj verejné granty, akékoľvek a na čokoľvek, len aby sme nezastavili a mohli kúsok po kúsku pokračovať. Áno, podarilo sa to nakoniec, ale je to vydreté víťazstvo a je v ňom aj veľa šťastia. Často sa nám nepodarilo peniaze zohnať vôbec a tak sme veľa vecí jednoducho urobili zadarmo, čo je samo o sebe pekná vec, ale pri takom objeme prác je to aj za hranicou zdravého rozumu. Na takýto projekt treba oveľa peňazí ako milión či milión a pol. Živelný prístup však priniesol aj veľa pozitívnych momentov a vďaka nemu máme zoznam tritisíc ľudí, ktorí nám nejakým spôsobom pomohli – toľko priateľstiev na žiadnom inom stavenisku u nás nevzniklo. Na samotnú architektúru rekonštrukcie to malo veľký vplyv, pozítívny a určite aj trochu negatívny, keďže pri takom množstve malých finančných zdrojov nemožno hovoriť o nejakej koordinácii.

To, prečo to vlastne robíme, sme si uvedomovali len postupne a zostáva to naďalej ako najdôležitejšia otázka, hoci sme od začiatku okrem Behrensovej architektúry ako motivácie tvrdili aj to, že chceme dať pamiatke nový život. To nás odlišuje od iných – tí istí ľudia málokedy rekonštruujú kultúrnu inštitúciu aj ju napĺňajú obsahom a ďalších 30 rokov prevádzkujú. Od prvého roku, hneď po prvých rekonštrukčných (demolačných) prácach sme spustili umelecké a kultúrne akcie – asi to už ani inak po rokoch strávených na Stanici Žilina-Záriečie nevieme (a ani nechceme?) robiť. Pootvorenia, počas ktorých sa v rekonštruovanej budove striedali výstavy, koncerty, festivaly, stretnutia, priviedli na stavenisko tisíce ľudí. Chvalabohu sa nikomu nič nestalo a môžeme hrdo tvrdiť, že sme architektúru nového kultúrneho centra v synagóge naplno otestovali – a vďaka skúsenostiam z týchto akcií ju aj menili a prispôsobovali. Veľmi chceme, aby vznikajúca kultúrna inštitúcia a jej program boli z 21. storočia, aby sa tu diali veci, ktoré budú premyslenou kombináciou kritického diskurzu a produkcie umenia, na lokálnej úrovni aj s výrazným komunitným rozmerom. Pootvorenia boli dobrým testom, či sa práve v rovine budúceho programu môže odohrať (ďalšie) skutočné dobrodružstvo.

Nie všetko bolo živelné alebo presnejšie – nie všetko skončilo živelne. Naučili sme sa stavať, už nie sme celkom amatéri ako na začiatku (treba poďakovať židovskej obci za odvahu nám tento projekt zveriť). Naučili sme sa zháňať peniaze, hoci na veľké projekty nemáme, to vieme a asi by sme sa už do podobného objemu takto „na kolene“ nepustili. Mali sme šťastie, že sa k nám pridali (zo strachu, že to nezvládneme alebo preto, že uverili, že na to máme?) odborníci – reštaurátori, pamiatkári, historici, projektanti, stavbári, fundraiseri, marketeri, umelci. Niekto zvládal živelný proces a improvizáciu lepšie, iný ťažšie, ale nikto to nezabalil a každý priniesol to najlepšie. Výsledok je zvláštnym úkazom kolektívneho diela, a nemusíme sa zaň hanbiť, hoci nevieme presne, kto je za ktorú časť zodpovedný a kto je jej autorom. Možno sme sa mohli viac stretávať, komunikovať, plánovať a predchádzať opravovaniu vlastných chýb, ale opäť – každý sa musel súčasne živiť, ako vedel, a tak nebolo viac času. Vlastne stále čakáme na moment, kedy si budeme môcť (aspoň tí kľúčoví ľudia v projekte, je nás možno desať-dvadsať?) v kľude sadnúť, porozprávať sa a aj sa trochu potešiť. Každopádne ale stále držíme spolu a nerozpadli sme sa, hoci na to bolo veľa dôvodov.

Robili sme, čo sme mohli, zažili sme, čo sme ešte nezažili. Na toto si budeme pamätať, hoci vysvetliť to niekomu, kto nebol pritom, nie je možné. Sme trochu ako veteráni z vojny, ktorí sa musia vrátiť do normálneho života. Len či to dokážeme a či nám „normálni“ ľudia budú ešte rozumieť.

Sprievodný program k výstave 6 Milana Guštara.

Každá streda od 18:00
Interpretačný raj
Pravidelné lektorské prechádzky výstavami v Novej synagóge a v galérii Plusmínusnula.

Štvrtok 10. 8. 2017, 18:00
Čísla – prednáška umelca Milana Guštara
Zamyslenie sa nad číslami v matematike, v našom svete i vo svete umenia.

Sobota 19. 8. 2017, 15:00
Šachový turnaj
Otvorený šachový turnaj pre deti aj dospelých.
Registrácia: 14:30 – 15:00

Piatok – nedeľa 1. – 3. 9. 2017
Pure Data: Zvuk a programovanie – workshop hosťujúceho umelca Michala Cába
Zaujíma vás elektronická hudba, modulárne syntetizátory a radi by ste prenikli hlbšie do základov konštrukcie softwarových hudobných nástrojov? Ak áno, práve pre vás je určený tento workshop. Oboznámite sa so základmi programovania vo vizuálnom programovacom jazyku Pure Data, s jednotlivými typmi syntéz zvuku (aditívna, subtraktívna, FM) a tiež s ďalšími princípmi, vďaka ktorým si budete schopní vytvoriť svoj jedinečný hudobný nástroj. Účastníci workshopu nemusia mať predošlú skúsenosť s programovaním.
Prihlasovanie na workshop: zlatka@stanica.sk

Štvrtok 14. 9. 2017, 18:00
Komentovaná prehliadka výstavou
s kurátorkou Katarínou Gatialovou.

Nedeľa 24. 9. 2017, 20:00
Mrtvý les a jiný bulšit (CZ, 1990, 74 min) – projekcia
Filmové pásmo zložené z troch krátkometrážnych a jedného stredometrážneho filmu ktoré vznikli v prostredí českého undergroundu v rokoch 1983 až 1992. Autormi snímkov, ktoré svojou expresívnou estetikou nadväzujú na tvorbu Jana Švankmajera sú režisér Pavel Marek a kameraman Roman Včelák. Milan Guštar je autorom filmovej hudby.

– –

Na sprievodné akcie aj výstavu je vstup voľný.

Viac informácií o výstave: www.novasynagoga.sk/milan-gustar-6 alebo zlatka@stanica.sk

Za podporu ďakujeme Fondu na podporu umenia.

Čísla.

Šachový turnaj.

Pure Data.

Za názvom Implausible Works stojí maďarská umelecká dvojica vstupujúca do galérie Plusmínusnula so site-specific projektom. Sand je interaktívna inštalácia, ktorá experimentálnou metódou mapuje vzájomný vzťah človeka – jeho pohybu v priestore a čase. Spolupôsobenie týchto veličín sa postupne zhmotňuje v priestorovej vizualizácii dát.

Galéria Plusmínusnula
Otvorenie výstavy vo štvrtok 17. 8. 2017 o 18.00
Výstava potrvá do 15. 9. 2017 
Implausible Works: Loránd Szécsényi-Nagy a Ágnes Szekeres
Kurátorka: Bea Istvánkó
Výstavu uvádzame v spolupráci s maďarskou asociáciou a galériou FkSE

Východiskom výstavy SAND je vzťah medzi človekom a priestorom v kontexte pohybu a časovosti. Interaktívna inštalácia vytvorená špeciálne pre výstavu v galérii Plusmínusnula reinterpretuje priestor ako stroj, ktorý aktivujú samotní návštevníci. Výstavná miestnosť je vyplnená mriežkou, ktorú ovládajú laserové lúče, jej štruktúra odráža rozmiestnenie senzorov. Na miestach, kde sa lúče pretínajú, sú rozmiestnené dávkovače piesku. Keď návštevník prejde takýmto priesečníkom, aktivuje dávkovač a piesok sa začne sypať. Keď sa pohne k ďalšiemu, proces sa opakuje. Po mesiaci trvania výstavy budú kôpky piesku rôznych veľkosti verným záznamom pohybu návštevníkov. Výstava skupiny Implausible Works je experimentom v oblasti vizualizácie dát uspôsobeným pre konkrétne miesto výstavy, pričom jej médiom je substancia vesmíru, samotný hviezdny prach.

– –

Implausible Works:

Ágnes Szekeres (architektka)
V roku 2015 ukončila štúdiá na Fakulte architektúry Technickej univerzity v Budapešti. V súčasnosti vytvára inštalácie a drobné objekty z dreva a kovu.

Loránd Szécsényi-Nagy (intermediálna tvorba)
V roku 2014 ukončil štúdiá na Fakulte intermédií Maďarskej univerzity výtvarných umení. Zaujíma sa o konštruovanie robotov a interaktívne inštalácie.

Galériu Plusmínusnula vedú Ján Gašparovič a Zlatka Borůvková. Nájdete ju pri hlavnom vstupe do Novej synagógy na Ulici J. M. Hurbana 11. Otváracie hodiny sú v pracovné dni od 12.00 do 17.00 a vstup je voľný. Výstava a aktivity galérie podporuje z verejných zdrojov Fond na podporu umeniu. 

Florbal je športová hra podobná ľadovému hokeju a hokejbalu, ale má svoje špecifické pravidlá a športové vybavenie. Hrá sa s florbalkou, plastovou loptičkou a brankár v bráne kľačí.

Po bedmintone (1. 6. 2013) a šachu (19. 8. 2017) bude florbal tretím športom, ktorý si skúsime zahrať pod 17-metrovou kupolou Novej synagógy. Tentoraz s deťmi a prihlasovaním do klubu FBC Grasshoppers UNIZA.

detský turnaj a nábor na florbal
streda 6. septembra 2017, 14.00 – 20.00

“Florbalový oddiel FBC Grasshoppers (Kobylky) ako jeden z oddielov združenia Academic Žilinská univerzita vo svojej viac než 15-ročnej florbalovej histórii vychoval množstvo juniorských a mužských reprezentantov. Dlhodobo pôsobíme nielen na celoslovenskej aj medzinárodnej florbalovej scéne a zúčastňujeme sa mnohých florbalových akcií a turnajov.

Uvedomujeme si dôležitosť existencie širokej hráčskej základne počnúc detskými kategóriami a tak v posledných rokoch aktívne prehlbujeme prácu s mládežou. Teší nás klesajúca veková hranica detí a zároveň ich narastajúci počet na tréningoch.

Narastajúci záujem nás zároveň zaväzuje k intenzívnej a systematickej činnosti smerujúcej k zdravým pohybovým návykom a pozitívnemu životného štýlu, ktoré tak pomáhame formovať už od najmladšieho veku”, píšu tréneri Daniel Baránek a Milan Lietava v pozvánke na špeciálny deň s florbalom v Synagóge.

Všetky deti (chlapcov aj dievčatá) od 5 do 14 rokov, ktoré by si chceli florbal s Kobylkami vyskúšať, radi privítame v stredu 6. 9. 2017 od druhej do ôsmej v Synagóge.

Kontakt a viac informácií:
Daniel Baránek: baranek@uniza.sk, 0907 647 791

Viac info o FBC Grasshopers:
www.facebook.com/FBC-Grasshoppers-AC-Uniza-Žilina-188852311959
www.grasshoppers.sk

V línii svetskej hudby židovskej kultúry zaraďujeme aktuálny program aj v Žiline známej a obľúbenej zostavy. Jej členovia (Marta Potančoková/sólový spev; Snežana Jović-Werner (Srbsko)/akordeón, sólový spev; Andrej Werner/husle, vokály; Miro Lago/klarinet, vokály; Samo Alexander/kontrabas, sólový spev; Valér Miko/klavír, vokály; Jano Oriško/bicie, perkusie) neúnavne prekračujú rámec hudobnej realizácie smerom k zberateľskej a vzdelávacej činnosti, čo ich stavia do pozície nie len tých, čo hrajú, spievajú a tancujú, ale tiež tých, čo angažovane zhromažďujú a vzdelávajú.

Koncert v Novej synagóge
streda 27. 9. 2017, 19.00 

Ich najnovší projekt židovských balád vychádza zo znovuobjavenia hudobnej tvorby topoľčianskeho rodáka A. B. E. Abrahamsona pôsobiaceho v medzivojnovom období v Bratislave, ku ktorého odkazu sa kapela dostala cez priamy kontakt na jeho dcéru žijúcu v Izraeli. Odbočka v označení projektu (balady) je myslená skôr ako pomocná referencia na fakt, že pôjde o zhudobnené poetické tvary známych jidiš básnikov (napr. A. Sutzkever, A. Reyzen, M. Rosenfeld a iní) než o „formu“, čo poznáme predovšetkým z hudobnej kultúry Západu. Na koncerte odznejú okrem Abrahamsonových zhudobnených básní aj balady ďalších autorov a hudobníkov.

Pozývame Vás na večer s kolektívom, ktorý na našej scéne úspešne účinkuje už viac ako dvadsať rokov a aj my máme viackrát overené, že (slovami M. Shepherda, britského virtuóza a lektora klezmeru) „…spája energiu s vitalitou, ktorá postaví obecenstvo na nohy…“. Aj keď  si možno tentokrát menej zatancujete. No o to viac bude príležitosť započúvať sa do špecifickej hudobnej poetiky, ktorá výrazne ovplyvnila aj prostredie Slovenska.

Vstupné 6,00 € / 4,00 € (študenti, dôchodci, …)
Predpredaj vstupeniek na www.tootoot.fm.

www.klezmer.sk

Ďalšie vydanie obľúbenej diskusnej relácie Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku s podporou Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku – poprvýkrát v Novej synagóge v priestore budúcej kaviarne v tzv. zimnej modlitebni.

streda 20. 9. 2017, 17.30 v zimnej modlitebni Novej synagógy
diskusia pri káve a koláči

Aké je miesto Česka a Slovenska v Európskej únii? Slovensko sa v integrácii posunulo ďalej, je členom eurozóny a dnes sa hlási k jadru EÚ. Budú rozdiely v postavení v EÚ medzi dvoma štátmi bývalej federácie narastať? A zmení sa niečo po nadchádzajúcich českých voľbách?

Mená hostí doplníme čoskoro.

Vstup je voľný a káva a koláč sú na náš účet.
www.cafeeuropa.sk

Druhý ročník hudobného festivalu, ktorý spája žilinskú klubovú scénu. Synagóga, Smer, Emócia a Enjoyclub hostia popové koncerty domácich aj “cezpoľných” kapiel v jeden večer. V Synagóge vystúpia Billy Barman, Swan Bride a Dave Brannigan.

piatok 22. 9. 2017, 17.00 – 23.00
hudobný festival

Billy Barman
Za svoju poslednú štúdiovku Dýchajúce obrazy dostali ocenenie Album roka 2016 v Radio_Head Awards a v súčastnosti patria medzi najpopulárnejšie kapely na domácej hudobnej scéne.
www.billybarman.sk

Swan Bride
Už viac ako desať rokov sa starajú o export kvalitného indie-rocku zo Slovenska. Slovami portálu Hudba.sk: “Na svojom piatom albume sú už Swan Bride v pozícii, keď nepotrebujú nikomu nič dokazovať. Nepodliehajú módnym vlnám, poveternostným vplyvom, ani rozmarom hudobných dramaturgov. Album Timelines sa oplatí počuť a dobrá správa je, že vyjde aj na vinyle.”
www.facebook.com/theswanbride

Dave Brannigan
Žilinská kapela, ktorá to má dobre našliapnuté. Chalani tento rok neúspešne bojovali o titul Objav roka v Radio_Head Awards, ale chuť si napravili tým najlepším spôsobom. Naše mesto aj Slovensko reprezentovali na Sziget Festivale.
www.davebrannigan.com

Viac info v evente na FB:
https://www.facebook.com/events/827743637377488/

Vstupné:
10,00 € (platí aj na všetky koncerty v rovnaký deň v iných priestoroch)

Predpredaj:
https://predpredaj.zoznam.sk/sk/listky/11643/zilina-zije-2017

Organizátorom festivalu je mladý Žilinčan Lukáš Turiak.

Čo je to interpretačný raj? Je to miesto stretnutí diváka s výstavou v sprievode lektora za účelom rovnocenného dialógu a spoločného zážitku. Každú stredu o 18.00  v Novej synagóge s Luciou Gašparovičovou a/alebo Jurajom Gáborom. Ste vítaní.

Každá streda, 18.00 – na schodoch pred Synagógou
Vstup je voľný

Interpretačný raj chceme robiť nie ako kurátorské komentované prehliadky, ale prostredníctvom osobnej skúsenosti lektora z praxe – čiže umelca tvoriaceho vo výtvarnom umení, sa túto skúsenosť pokúsiť zúžitkovať a priblížiť návštevníkom.

Vzniku výtvarných diel predchádza rozsiahly proces od formovania ideí, myšlienok, cez spochybňovanie a utvrdzovanie sa, až po (podľa povahy diela) materializáciu. Umelci Lucia Gašparovičová a Juraj Gábor sa snažia prostredníctvom Interpretačného raja sprostredkovať tento proces a nenechať diváka iba zoči voči finálnej situácii – “zakonzervovaného” diela.

Taktiež nás zaujíma ďalší život výstavy – (bez autora), kedy nastupuje publikum a diela konfrontuje s vlastným subjektívnym prežívaním. Cez nastolené otázky a úlohy môžeme vyprovokovať k interakcii. Chceme, aby sa návštevník otvoril svojmu vlastnému názoru a objavil v ňom viac ako “páči sa mi” alebo “nepáči sa mi”.
Navodzovaním myšlienkových alebo aj fyzických situácii by mal divák získať odvahu vo vlastnom formulovaní názorov a prežitkov. Vstupovať do výstavy s očakávaním interakcie, ale tiež stretnúť ostatných učasníkov. Diváci sa dostávajú do prevahy a žiadna odpoveď nie je nesprávna alebo zlá.

V neposlednom rade je Interpretačný raj tiež priestor na príjemne neformálne stretnutie a diskusiu, pokojne pri káve, kofole či pivku.
V našich ďalších plánoch je aj prizývanie ľudí “zvonku” podľa nastolenej témy (napr – hlasový pedagóg, hvezdár, zverolekár… jednoducho hocikto, kto sadne do témy).

Skúšame, uvidíme, forma Interpretačného raja by mala byť dynamická a môže meniť, prispôsobovať podľa potrieb. Ste vítaní a sledujte náš Facebook, kde každý týždeň píšeme niečo viac ku konkrétnemu vydaniu Interpretačného raja.

Klavírne recitály v priestore Novej synagógy štartujeme vystúpením mladého klaviristu, ktorý sa nedávno publiku v Žiline úspešne predstavil ako sólista v spolupráci so Štátnym komorným orchestrom.

klavírny recitál
utorok 17. 10. 2017, 19.00
vstupné 4,00 € / 2,00 € v predpredaji na tootoot.fm

Peter Nágel sa teší povesti suverenity vďaka jeho nadštandardnej profesionálnej výbave a hlbokej zaangažovanosti. My sa zas budeme tešiť na hutný program v postupnosti od „novšieho“ k „staršiemu“ zostavený výlučne z krátkych foriem, čo poukazuje na interpretovu vybavenosť širokou škálou prostriedkov. Malé hudobné plochy totiž volajú po veľkej interpretačnej výbave. Pozývame aj s prísľubom, že z koncertu neodídete bez komplexného sluchového zážitku. Počas Chopinovho cyklu prelúdií je viac než isté, že našimi ušami prejdú všetky tóniny klasického dur-mollového systému.

„Program recitálu otvorím Malou suitou slovenského skladateľa Juraja Hatríka. Patrí do autorovho mladíckeho kompozičného obdobia spolu so známejšou Toccatou. Časti suity spejú ku dvom protichodným výrazovým polaritám. Na jednej strane dynamické, dravé, rytmické kusy, ktoré v modernom šate vzdávajú hold starej barokovej tanečnej suite. Na druhej strane sú to časti výrazové, s voľným plynutím času a hudobným materiálom koncentrovaným iba na potrebné minimum. Dve miniatúry, Fragmenty a Orientálna skica ruského autora Sergeja Rachmaninova patria medzi jeho posledné klavírne diela. Fragmenty sú drobnou nostalgickou skladbou odkazujúcou na jeho život v Moskve. Názov Orientálna skica nepochádza od autora, nemá s orientom nič spoločné. Ide o akýsi dozvuk Rachmaninových veľkolepých Etudes Tableaux (Etudy Obrazy), ktoré skladbe predchádzajú. Cyklus 24 prelúdií Fryderyka Chopina je pre mňa prizmou skladateľovho kompozičného rukopisu. Boli skomponované na Malorke, kde sa autor utiahol s nádejou vylepšenia svojho zdravotného stavu. Prudké výkyvy počasia nemali na Chopinovo zdravie priaznivý účinok. V prelúdiách nachádzam euforické gejzíry šťastia, hravosť, jemné cantabile, ale rovnako aj burácajúce baladické momenty až po samotnú predtuchu smrti.” Peter Nágel

Program:

Juraj Hatrík (1941 –): Malá suita
Allegretto scherzando
Lento rubato (molto legato e espressivo)
Allegro non troppo (tranquillo)
Presto e molto leggiero
Quieto ma poco triste
Allegro scherzando
Lento rubato e espressivo
Vivacissimo e con bravura

Sergej Rachmaninov (1873 – 1943):
Fragmenty
Orientálna skica

Fryderik Chopin (1810 – 1849): 24 prelúdií pre klavír op.28
Prelúdium č. 1 C dur, Agitato
Prelúdium č. 2 a moll, Lento
Prelúdium č. 3 G dur, Vivace
Prelúdium č. 4 e moll, Largo
Prelúdium č. 5 D dur, Allegro molto
Prelúdium č. 6 h moll, Lento assai
Prelúdium č. 7 A dur, Andantino
Prelúdium č. 8 fis moll, Molto agitato
Prelúdium č. 9 E dur, Largo
Prelúdium č. 10 cis moll, Allegro molto
Prelúdium č. 11 H dur, Vivace
Prelúdium č. 12 gis moll, Presto
Prelúdium č. 13 Fis dur, Lento
Prelúdium č. 14 es moll, Allegro
Prelúdium č. 15 Des dur, Sostenuto
Prelúdium č. 16 b moll, Presto con fuoco
Prelúdium č. 17 As dur, Allegretto
Prelúdium č. 18 f moll, Allegro molto
Prelúdium č. 19 Es dur, Vivace
Prelúdium č. 20 C moll, Largo
Prelúdium č. 21 B dur, Cantabile
Prelúdium č. 22 g moll, Molto agitato
Prelúdium č. 23 F dur, Moderato
Prelúdium č. 24 d moll, Allegro appassionato

Peter Nágel sa narodil v Nových Zámkoch (1991), kde od svojich siedmich rokov navštevoval hodiny klavíra. Od roku 2010 študuje u profesorky Idy Černeckej na VŠMU v Bratislave. Pravidelne je účastníkom majstrovských interpretačných kurzov (Viviana Sofronitzki, Karl-Andreas Kolly, Robert DeGaetano, Ivan Klánský, Alexandar Serdar a i.). Vystupuje na viacerých domácich festivalových podujatiach a koncertných cykloch  (Festival Bachovej hudby v Banskej Štiavnici, Trenčianska hudobná jar, Hudobné leto v Trenčianskych Tepliciach, Nedeľné matiné v Mirbachovom paláci) a tiež na koncertoch v blízkom zahraničí (Česká republika, Rakúsko). Mladý klavirista v roku 2015 ukončil s vyznamenaním a pochvalou dekanky magisterské štúdium a pokračuje v štúdiu klavírneho umenia ako doktorand. V akademickom roku 2015/2016 absolvoval stážový pobyt na JAMU v Brne u docenta Jana Jiraského. V roku 2016 reprezentoval Slovensko na prestížnej medzinárodnej prehliadke mladých klaviristov  „Piano forte – the next generation“ vo Viedni (výber z koncertov vyšiel na CD vo viedenskom vydavateľstve Gramola). V roku 2017 predviedol Lisztov klavírny koncert A dur s ŠKO Žilina pod taktovkou dirigenta Martina Leginusa. Nágel je aktívny aj v oblasti štvorručnej hry a hry na dvoch klavíroch. Spolu so Zuzanou Vontorčíkovou sa im venujú pod vedením docenta Františka Perglera. V roku 2015 vyhrala dvojica prvú cenu na medzinárodnej súťaži “21st Century Art” vo Viedni.

František Demeter stelesňuje éru pochybností o “konci maľby”. V jeho prípade nejde o teoretizovanie, je maliar a preto svoj príspevok k téme začína veľmi praktickou otázkou o tom, kde končí maľba na obraze? Svoju kariéru tak zasvätil pochybnostiam o limitoch maľby, presnejšie – premýšľaniu o funkcii a zmysle rámu. Rám je čistá forma, pre obrazy je tým, čím je súradnicová sústava pre analytickú geometriu. Rozdiel spočíva v tom, že zaoberanie sa súradnicami ako takými nie je žiadna matematika, zato skúmanie rámu môže byť výtvarným umením. Možno to pôsobí trochu smiešne, no azda raz za to získa aj medzinárodne uznanie a to aj napriek tomu, že Demeter je najmenej ambiciózny výtvarník svojej generácie.

Galéria Plusmínusnula
Vernisáž vo štvrtok 21. 9. 2017 o 18.00,
výstava potrvá do ± 20. 10. 2017.
Kurátor výstavy: Fedor Blaščák

Má 42 rokov, učí maľbu na VŠVU. Za sebou má iba 5 menších samostatných výstav a vďaka galérii Krokus o ňom od minulého roku existuje aj jedna knižka. Jej názov “Nie Áno Nie” Demetera celkom dobre vystihuje. Skeptický postoj k svetu je svojím spôsobom veľmi pohodlná pozícia, typická skôr pre staršie ročníky, no veľmi rozšírená aj medzi akademickými pracovníkmi (bez ohľadu na vek). A Demeter si ju užíva. Málo produkuje, ku komodifikácii svojich diel sa stavia vyhýbavo. Nedávno dokonca všetku svoju doterajšiu tvorbu zničil. Takýto nekompromisný krok nie je v prostredí konceptuálne orientovaných umelcov nič nové, zaujímavé je, že Demeter to poňal práveže kompromisne. Svoje obrazy nespálil, nezahodil do koša. Zničil ich konštruktívne. Plátna vypral, porezal a spravil z nich inštaláciu na výstave v pomerne usadenej bratislavskej galérii 19.

A tak sme si povedali, že výstavu v Žiline skúsime poňať ako príležitosť k novému začiatku. Keďže v ateliéri nemá doslova nič a súčasne panujú pochybnosti o tom, či vôbec vie maľovať, tak sme prišli s nápadom, že to opäť skúsi. Site specific inštalácia z prázdnych rámov je scénou, aby sa cítil v galérii ako doma. A počas výstavy tam bude čakať na niekoho, kto príde a nechá sa portrétovať. Olejom na plátne. Či tie portréty po výstave zničí, alebo daruje, nie je v tejto chvíli jasné.

www.works.io/frantisek-demeter

www.krokusgaleria.sk

František Demeter: I have nothing

František Demeter embodies the era of questioning of the “end of painting”. In his case, this does not involve theorizing, he is a painter, therefore his contribution to the topic begins with the very practical question of where does a painting end on a canvas? He dedicated to questioning the limits of painting, or more precisely – to analyses of the function and meaning of frame. This may sound slightly ridiculous, but may one day win him even international recognition, even though Demeter is the least ambitious of the visual artists of his generation.

He is 42 years old and teaches painting at the Academy of Fine Arts and Design in Bratislava. He has only had as few as five minor solo exhibitions and, thanks to the Krokus gallery, there has been a single book published about him last year. Its name Nie Áno Nie (No Yes No) captures what Demeter is about fairly well. A skeptical view of the world is in its own way a very comfortable position, typical mostly of older generations, but is very common among the academics, too. Demeter enjoys it. He is not prolific at all, nor is he very enthusiastic about co-modification of his works. Recently, he even destroyed everything he created up to that point. This sort of uncompromising action is nothing new in the context of conceptually oriented artists, what makes it interesting is that Demeter did in fact opt for a compromise. He did not burn his paintings or throw them in a garbage bin. He destroyed them in a constructive manner. He washed the canvases, cut them up and turned them into an installation at an exhibition of the relatively unadventurous 19 gallery in Bratislava.

We have therefore decided to try and conceive the exhibition in Źilina as an opportunity for a new beginning. Since the artist has got literally nothing in his studio and there is even doubt as to whether he is actually able to paint, we came up with the idea of having him try his hand at it again. The site-specific installation made of empty frames is a scene designed to make him feel “at home” in the gallery. During the exhibition, he will wait for someone to come and have their portrait painted. Oil on canvas. As of now, it is unclear whether he destroys the paintings once the exhibition is over, or gives them away.

Curator: Fedor Blaščák

Translation: Michal Spáda

Mestské divadlo Žilina si pre svoju najbližšiu premiéru vybralo nedivadelný priestor – Novú synagógu. Pozývame teda do (ne)divadla.

Premiéra divadelnej inscenácie v réžii Eduarda Kudláča
pondelok 2. októbra 2017, 19.00, hlavná sála Novej synagógy

Hra patrí medzi najnovšie texty Ivana Vyrypajeva. Príbeh tohto textu pripomína poviedkový film, kde sa prelínajú osudy štyroch hrdinov žijúcich v New Yorku (z toho traja sú imigranti). Američan Charlie a Poľka Monika sú mladomanželia. Monika je tehotná, neoznámi to Charliemu a rozhodne sa ísť na potrat. Odvtedy sa ich vzťah komplikuje, manželia prežijú kritickú konfrontáciu a rozhodnú svoj vzťah ukončiť. Medzitým do New Yorku prichádza Kryštof z Prahy, momentálne žijúci v Berlíne. Ide do odporúčanej vegánskej reštaurácie, kde náhodne stretáva Emmy. Preskočí iskra a strávia spolu noc ako aj ďalšie dni a noci. Všetci hrdinovia sa potom ocitajú na starom kontinente, v Berlíne. Robia chybu za chybou, zápasia so životom a smrťou, odpúšťajú si a zbližujú sa. Ich totálne spojenie, to neznesiteľné objatie, prichádza však až v inom “neživom” stave. Text prepája prítomnosť a zjavovanie postavy tzv. Vesmíru, s ktorou komunikujú všetci hrdinovia a dostávajú od nej pokyny, múdrosť, poznanie. Je to niečo ako antický osud – ženie ich do chýb a zároveň ich pred nimi vystríha.

Dramaturgia: Lenka Garajová
Hudba: Peter Machajdík
Scéna a kostýmy: Eva Kudláčová Rácová
Réžia: Eduard Kudláč

Osoby a obsadenie:
MONIKA: Ivana Kubáčková
CHARLE: Ján Dobrík
EMMIE: Iveta Pagáčová
KRYŠTOF: Michal Tomasy

Vstupenky v predpredaji predáva Mestské divadlo Žilina www.divadlozilina.eu

– –

Upozornenie: V texte predstavenia sú používané vulgárne slová.

Ivan Vyrypajev

Eduard Kudláč

Príbeh záchrany židovského chlapca Juraja Breznitza rehoľnými sestrami vincentkami počas druhej svetovej vojny v Žiline.

Prednáška Jozefa Haľka 
štvrtok 5. októbra 2017, 17.00,
v rámci Týždňa kresťanskej kultúry.

Profesor cirkevných dejín z Univerzity Komenského v Bratislave Jozef Haľko bude rozprávať príbeh záchrany židovského chlapca Juraja Breznitza rehoľnými sestrami vincentkami počas druhej svetovej vojny v Žiline.

Po vojne Shlomo Breznitz emigroval s matkou a sestrou, ktoré na rozdiel od otca prežili holokaust, do Izraela, kde vyštudoval a ďalej učil psychológiu, napísal sedem kníh a bol aj rektorom University of Haifa.

Prednáška v Novej synagóge je súčasťou ekumenickej akcie Týždeň kresťanskej kultúry v Žiline, ktorú organizuje Inštitút Communio, nezisková organizácia založená Žilinskou diecézou.

www.icommunio.sk

Vstup je voľný.

14. ročník Žilinského literárneho festivalu si ako hlavnú tému vybral FAKT? FAKT! Ako narábame s faktami v časoch, keď sme dennodenne konfrontovaní s ich zatajovaním, prekrúcaním a svojráznou interpretáciou. Dokážeme ešte rozlišovať fikciu od reality? Čo je znakom kvality pri vymyslených veciach? Ako poznáme, že nami vnímaná realita je pravdivá?

Žilinský literárny festival 2017 v Novej synagóge
piatok a sobota 6. a 7. októbra 2017

Festival začne už vo štvrtok 28. 9. 2017 Kníhkupeckou nocou v Artfore na Mariánskom námestí a bude pokračovať ďalšími akciami počas celého týždňa najmä v Nadácii Polis, ale vrcholom budú posledné dva dni, ktoré budú u nás v Novej synagóge.

V piatok 6. októbra 2017 sa môžete u nás tešiť spisovateľa a režiséra Silvestra Lavríka (Nedeľné šachy s Tisom), maďarského historika Józsefa Demmel, ktorý napísal najlepšiu knihu o Ľudovítovi Štúrovi, dramaturga a spisovateľa Daniela Majlinga (komiks Rudo, Ruzká klazika) a sólo koncert Kataríny Málikovej v sprievode žilinského detského flautového zoskupenia Zobkáčik (Pavel Stiller).

V sobotu bude v Synagóge po celý deň Malý knižný trh a okrem neho pricestuje debatovať s Fedorom Blaščákom spisovateľ Michal Hvorecký (Trol), bloger Samo Marec a Bene (Modré hory) a košické Divadlo na peróne uvedie svoju novú hru s aktuálnou témou Na stáž!

Ďalší program sa chystá a doľaďuje, detaily nájdete na www.zlf.sk

Vstup na akcie ŽLF je voľný okrem koncertu Katky Málikovej a Divadla na peróne, na ktoré zverejníme predpredaj čoskoro.

Nimbus je autobus hravého učenia, ktorý v októbri cestuje po Slovensku. Zastaví sa aj v Žiline a žiakov základných škôl a ich učiteľov privezie do Nimbus Landu – zábavnej krajiny, kde si vyskúšajú systém vzdelávania pomocou hier a to nielen počítačových, ale aj tých klasických – pohybových a stolových hier.

Vzdelávací projekt pre žiakov a učiteľov ZŠ
utorok – streda 3. a 4. októbra 2017, Nová synagóga

Projekt Nimbus mapuje a verejne prezentuje inovatívne prístupy ku vzdelávaniu – všeobecne aj špecificky – v rámci takmer všetkých učebných predmetov – vrátane telesnej výchovy.

Čo je Nimbus?

Je to autobus hravého učenia, ktorý predstavuje viacero zaujímavých vzdelávacích projektov. Pre viac info kliknite na web: http://nimbus.land/

Pre koho je určené podujatie?

Oba dni o 8.00 a 10.00 bude program určený deťom – žiakom základných škôl. Prihlasovanie na doobedný program je už uzavreté, viac info nájdete na

V utorok 3. 10. 2017 bude aj poobedný program pre učiteľov ZŠ od 14.00 – prednáška je určená primárne pre učiteľov ale je otvorená aj pre ďalších ľudí, ktorí sa zaujímajú o vzdelávanie na základných školách. Prihlásiť sa na túto časť programu môžete na www.eventbrite.com/e/nimbus-pre-ucitelov-v-ziline

Na čo sa môžete tešiť?

Edulab – Centrum moderného vzdelávania, ktoré pracuje s učiteľmi na celom Slovensku. http://www.edulab.sk/projekty/

Vĺčatá – Poslaním tohto webového portálu je informovať rodičov a pedagógov o zmysluplných hrách a technológiách. http://vlcata.dennikn.sk/

Edulienka – Občianske združenie zaoberajúce sa hodnotovo orientovaným učením, ktoré berie ohľad na rodičov aj deti.

– –

Podujatie organizuje Edufactory by Pixel Federation, iniciatíva za lepšie vzdelávanie, ktorá podporuje vzdelávacie projekty využívajúce nové technológie hravou formou.

Ďalšia z diskusií pri káve a koláči s aktuálnou témou súvisiacou so Slovenskom a našim miestom v Európskej únii – témou ochrany práv nenárodnostných, najmä sexuálnych, menšín na Slovensku.

verejná diskusia
streda 18. októbra 2017, 17.30, zimná modlitebňa

V diskusii o viacrýchlostnej Európskej únii sa síce naša krajina jasne hlási k svojmu záujmu byť v jej prípadnom „jadre“, a čo sa týka niektorých projektov ako je Eurozóna a Schengen, aj už doňho patrí. EÚ je ale zároveň hodnotový projekt, a v tejto oblasti sme skôr perifériou. Napríklad LGBT ľudia nemajú možnosť ani len uzatvárať registrované partnerstvá, nieto manželstvá či právo adoptovať. Malo by sa Slovensko aj v tejto oblasti posúvať ďalej, ak chce naozaj byť modernou európskou krajinou?

Mená hostí zverejníme čoskoro.

Vstup je voľný. Káva a koláč sú na náš účet.

– –

Organizátorom je Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku a Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku, partnerom diskusie: Hanns Seidel Stiftung Slowakei – Nadácia Hannsa Seidela Slovensko a mediálni partneri sú EurActiv.sk a SME.

https://www.facebook.com/cafeeuropa.sk

http://www.cafeeuropa.sk

James Bridle – “Drone Shadow” (© ZKM | Karlsruhe 2015, Photo Anatole Serexhe)

Poznanie predstavuje moc. To platí predovšetkým v ére prevládajúcej digitálnej komunikácie, kedy informácie a dáta na internete podliehajú nekontrolovateľnému sledovaniu a môžu byť ľahko manipulované. Ak kedysi predstavovali digitálne komunikačné prostriedky novú nádej demokratickej spolupráce, v poslednej dobe sa stali ideálnym nástrojom na kontrolovanie a ovplyvňovanie miliárd ľudí.

Knowledge is power. This applies particularly to the currently dominant digital culture, because all the information on the World Wide Web can be surveilled and manipulated. Digital forms of communication have until now been seen as a hope for increased democratic participation. Recently however, they have been converted and perverted into ideal door-openers for the perfect surveillance and control of billions of people.

Výstava / Exhibition, Nová synagóga Žilina
14. 10. – 6. 12. 2017
Kurátori / Curators: Bernhard Serexhe, Lívia Nolasco-Rózsás
Vernisáž / Opening: 13. 10. 2017, 18.00.
Súčasťou otvorenia bude komentovaná prehliadka s kurátorom Bernhardom Serexhe a audiovizuálne performance združenia Kolektiv. / Exhibition opening will include a guiged tour with the curator Bernhard Serexhe and the audiovisual performance by Kolektiv.

Výstava skúma nezastaviteľný prienik kontroly a cenzúry do nášho každodenného života. Spolupracovali na nej umelci, aktivisti, novinári a vedci z viac ako dvadsiatich krajín sveta a vznikla v partnerstve Centra pre umenie a médiá ZKM Karslruhe v spolupráci s pracovnou skupinou Netzpolitik Inštitútu politických vied Univerzity Karla Ruprechta v Heidelbergu a s Centrom pre aplikované bezpečnostné technológie Technickej univerzity v Karlsruhe. Ďalšími dôležitými partnermi sú Reportéri bez hraníc, Chaos Computer Club a platforma netzpolitik.org. Výstavu na Slovensko prináša Goethe-Institut Bratislava a Nová synagóga Žilina.

The exhibition “Global Control and Censorship” investigates the inexorable penetration of surveillance and censorship into our everyday lives. It is based on partnership with ZKM | Zentrum für Kunst und Medien (Center for Art and Media) Karlsruhe and is realized in collaboration with the Arbeitsgruppe Netzpolitik [Internet Governance Group] at the Institute of Political Science of Heidelberg University and the Kompetenzzentrum für angewandte Sicherheitstechnologie (KASTEL) (Center of Excellence for Applied Security Technology] at the Karlsruhe Institute of Technology (KIT). Other important partners in this endeavor are Reporters Without Borders, the Chaos Computer Club e.V. (CCC), and netzpolitik.org. The exhibition is realized by the Goethe-Institut Bratislava and Nová synagóga in Žilina.

Vystavujúci umelci / Participating artists:
Aaajiao (Xu Wenkai), Hamra Abbas, Selma Alaçam, Halil Altındere, Daniel G. Andújar, Osman Bozkurt, James Bridle, Alice Cavoukdjian dite Galli, Anetta Mona Chişa & Lucia Tkáčová, Hasan Elahi, Michael Grudziecki, KASTEL / KIT, Jonathon Keats, Frédéric Krauke, Jaroslav Kyša, Marc Lee, Tomáš Libertíny, Virginia Mastrogiannaki, Erik Mátrai, Gerardo Nolasco, Chris Oakley, Ruben Pater, Dan Perjovschi, Axel Philipp, Ma Qiusha, Oliver Ressler, Bernhard Serexhe, Christian Sievers, Kota Takeuchi, Wilko Thiele, Ivar Veermäe, Alex Wenger & Max-Gerd Retzlaff

Eric Mátrai – “Turul”

Marc Lee – “Me”